sa však vládnej koalícii príliš nevydarili. Najprv musela opravovať čas na prezidentských hodinách na základe rozhodnutia Ústavného súdu. A ani z ohňostroja nakoniec nič nebolo. Najnepríjemnejšie prekvapenie však vláde pripravili tisíce občanov, ktorí sa na podnet Mladých SDK prišli rozlúčiť s odchádzajúcim prezidentom a pri tejto príležitosti vypískali vládu preberajúcu prezidentské kompetencie. A ešte aj o polnoci miesto ohňostroja niekoľko stovák prevažne mladých ľudí kladením sviečok dávalo najavo svoju nespokojnosť s prechodom prezidentských právomocí na Mečiarovu vládu. Pre M. Kováča bola pondelňajšia rozlúčka iste satisfakciou. Pre vládu to naopak určite nebol príjemný zážitok.
Vláda si to však vynahradila hneď na druhý deň. Počas prvého zasadania s prezidentskými právomocami v priebehu pár desiatok minút zrušila prezidentom vyhlásené referendum, odvolala 28 veľvyslancov a vyhlásila amnestiu. Takýto razantný a na nič sa neohliadajúci nástup tejto vládnej moci nie je ničím novým. Už 14. 12. 1994, teda len deň po vymenovaní tretej Mečiarovej vlády, zrušil minister financií S. Kozlík rozhodnutie svojho predchodcu o vyhlásení začiatku predkola druhej vlny kupónovej privatizácie na 15. 12. 1994. Ešte povestnejšie preberanie moci sa uskutočnilo začiatkom novembra 1994, keď koalícia HZDS - SNS - ZRS valcovala parlamentnú demokraciu a za jedinú noc odvolala 38 predstaviteľov niekoľkých významných inštitúcií - od generálneho prokurátora, funkcionárov FNM až po kádrové zmeny v rozhlasovej a televíznej rade. "Je po voľbách, zvyknite si!" odkázal vtedy občanom V. Mečiar. Dnes sa im vláda svojím konaním v Prezidentskom paláci pokúša odkázať: "Je po 2. marci, zvyknite si!" Pondelňajšou rozlúčkou s M. Kováčom však demokraticky zmýšľajúci občania dávajú vláde najavo, že si už zvykať na podobné maniere nemienia.
