V prvý deň, keď premiér vykonával právomoci prezidenta, dal najavo, prečo urobil všetko pre nezvolenie novej hlavy štátu pred odchodom M. Kováča z funkcie. Premiér svoje rozhodnutie v úvode k amnestii nazval "príspevok k dosiahnutiu občianskeho zmieru" a odvolal sa na záujem o odstránenie "možných zdrojov napätia v spoločnosti". Dôvody rozhodnutia premiéra o amnestii však boli úplne iné...
Predseda HZDS zastavením stíhania, respektíve nariadením, aby sa nezačínalo stíhanie trestných činov súvisiacich s trestným oznámením o zavlečení M. Kováča ml. do cudziny, chce zabrániť vyšetreniu prípadu, v ktorom vystupoval ako hlavný podozrivý štátny orgán SR. Tento krok je však aj priznaním sa, že jeho garnitúra nemá v prípade únosu čisté svedomie. Na jeseň roku 1995 vyšetrovateľ P. Vačok zhromaždil dôkazy o účasti tajnej služby na zavlečení Kováča ml. do Rakúska a vydal uznesenie o obvinení troch príslušníkov SIS. Po troch dňoch váhania prokurátor Vlachovský toto rozhodnutie zrušil a neskôr Vačoka odvolal z prípadu. Po zverejnení nahrávky telefonického rozhovoru medzi riaditeľom SIS Lexom a exministrom vnútra Hudekom vyšlo najavo, že obaja v súčinnosti so "starým" zabezpečovali opatrenia na odvolanie Vačoka. Mečiar pod dnes veľmi populárnym krycím menom "občianského zmieru" udelil amnestiu okrem iných aj príslušníkom SIS, ktorých obvinil Vačok, pánom Lexovi a Hudekovi a ich spolupáchateľovi "starému". Amnestia sa však vzťahuje aj na vrahov R. Remiáša, pretože o jeho odstránenie mali záujem práve únoscovia.
