Vláda pri príležitosti zrušenia na apríl vyhláseného referenda avizovala, že ak sa do konca júna nepodarí v parlamente zvoliť novú hlavu štátu, sama v júli predloží návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta, a to tak, aby sa priame prezidentské voľby konali zároveň s parlamentnými voľbami. Táto iniciatíva je zjavným pokusom odstrihnúť petičnú akciu opozície za referendum o priamej voľbe prezidenta ešte skôr, ako sa vôbec reálne začne. Ak by totiž vláda tento zámer myslela vážne, zasadila by tým opozičnej snahe o nové referendum vážnu ranu. Veď v takom prípade by sa v rovnakom termíne konali nielen parlamentné voľby a referendum o priamej voľbe prezidenta, ale aj samotná priama voľba prezidenta. Načo by potom bolo referendum o niečom, čo je už realitou? Vláda by tým celú opozičnú aktivitu dokonale zosmiešnila. Navyše by sa paralelným konaním prezidentských volieb zosilnil charakter parlamentných volieb ako súboja vedúcich osobností jednotlivých politických zoskupení, ktorý chce vláda zakotviť vytvorením jedného celoslovenského volebného obvodu.
Vláda však v tomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou iba blufuje. Ak by svoj deklarovaný zámer myslela vážne, mohla sa s opozíciou na priamej voľbe dohodnúť už dávno. Alebo by to mohla urobiť už teraz a nemusela by čakať na júl. Veď je úplne absurdné, aby sa ústava menila len v závislosti od toho, či sa v priebehu štyroch mesiacov náhodou podarí alebo nepodarí zvoliť prezidenta. Ak sa v 3. alebo 4. kole podarí zvoliť prezidenta, tak je súčasný systém voľby prezidenta dobrý a netreba ho meniť, nanajvýš sa k tejto téme vrátiť znovu o päť rokov, keď s tým začnú byť zasa problémy? A keď to nevyjde ani v 3. a 4. kole, tak je to systém zlý a treba ho okamžite nahradiť priamou voľbou? To snáď vláda ani nemôže myslieť vážne! Skutočným cieľom prezentácie nápadu zaviesť priamu voľbu prezidenta v júli je snaha vlády odradiť opozíciu od ďalšej petičnej akcie. Doterajšie protireferendové aktivity však z hľadiska vlády neboli práve najúspešnejšie. Zmarenie minuloročného referenda malo za následok zjednotenie piatich opozičných strán do Slovenskej demokratickej koalície. Zrušenie druhého termínu toho istého referenda zasa priviedlo SDĽ k názoru, že ak ani v druhom kole nebude zvolený nový prezident, podporí petičnú akciu za referendum.