sa voľbami čoraz viac presúva do kanalizačných polôh, vypovedá o tom, že máme nielen vládu, ale aj parlament a politikov takých, akých si zaslúžime (a akých sme si napokon zvolili, takže nie sme v tom nevinne).
Výber medzi menším a väčším zlom, medzi čoraz agresívnejším útokom na podstatu demokratických princípov a ich čoraz zúfalejšou obranou je stále zjavnejší - a naposledy sa priestorom pre toto poznanie stala NR SR a časom voľby budúcej hlavy štátu. Priestory jediného zákonodarného zboru a čas voľby najvyššieho hovorcu krajiny sa stali súradnicami nechutného divadla, kde aj posledné naivné duše museli pochopiť, že pravdepodobnosť zvolenia prezidenta iného, ako je V. M., je nulová, a kde všetky nasledujúce voľby hlavy štátu v NR SR sú len ďalšími dejstvami predvolebnej kampane, kde sa prostriedky nebudú vyberať.
Dianie v NR SR bolo súčasne aj viac či menej obratnou reakciou na spôsob, akým sa vládna koalícia chopila moci a ako zavádza slovenskú verejnosť zdôvodňovaním svojich činov - keď sa nerozlišuje medzi obeťou únosu a jeho únoscami, medzi tými, čo zmarili referendum a tými, čo sa takéhoto činu odmietali zúčastniť, keď je zrejmé, že za omilostením únoscov nemôže nenasledovať (napríklad) omilostenie tých, ktorí rozkrádajú štátny majetok. Spôsob, akým súčasná moc zaviedla beztrestnosť pre páchateľov trestných činov, je neuveriteľne vypovedajúci - hoci aj o tom, že čím viac bude pribúdať jej pochybných krokov, tým viac bude ubúdať pochybností o zmanipulovaní volieb. Špinavé narábanie s mocou, akého sme svedkami, rastúce odhodlanie i strach vládnej koalície súčasne jednoducho nedovoľuje očakávať férové voľby.
