teľoch" prezidentovho syna. Toto všetko údajne malo vyplývať z vyšetrovacích spisov, ktoré sa akousi záhadou dostali do rúk predsedu vlády. A kedže už boli podľa Mečiara omilostené tri štvrtiny kauzy Michala Kováča ml., rozhodol sa premiér udeliť amnestiu aj únoscom. Samozrejme, urobil to v mene "občianskeho zmieru"...
Vladimír Mečiar, ako obvykle, opäť klamal. Ním vybraný a jeho politickej vôli poslušný vyšetrovateľ Jozef Číž totiž pri ukladaní prípadu zavlečenia konštatoval, že nie je nikoho možné trestne stíhať, avšak skutok zavlečenia sa stal. Podľa vyšetrovateľa Vačoka, ktorého Mečiarovi sluhovia Lexa a Hudek "nakopali do rozkroku", boli aj páchatelia známi, avšak utajení svedkovia z dielne pána Jaroslava S. pomohli odvrátiť pozornosť kriminálnej polície od príslušníkov vládou riadenej agentúry a upriamiť ju na tzv. samoúnos. Druhým veľkým klamstvom predsedu vlády je tvrdenie, že "tri štvrtiny" prípadu prezidentovho syna boli omilostené. Bývalý prezident Kováč postupne omilostil všetky osoby obvinené v kauze Technopol. Urobil to preto, lebo namiesto riadneho vyšetrovania a súdneho procesu sa v reláciách STV predvádzali Peter Krylov a rôzne postavičky s vyštvorčekovanými hlavami. Ďalšiu milosť prezidenta dostal príslušník SIS Oskar Fegyveres, ktorý dobrovoľne vypovedal o účasti jeho zamestnávateľa na únose Kováča ml. Nikto však neomilostil tých, ktorí Kováča ml. uniesli, zbili, opili, a tých, ktorí marili a napokon aj zmarili vyšetrovanie tohto činu. Brutálne násilie hraničiace s terorizmom si dovolil amnestovať až obmedzený prezident Mečiar, ktorého najbližší politickí spolupracovníci sú podozriví zo spoluúčasti a organizovania zavlečenia prezidentovho syna. Mečiarovo rozhodnutie o amnestii má ďaleko od "občianskeho zmieru" a veľmi blízko ku krytiu a podporovaniu kriminálnikov. Jeho amnestia v spoločnosti vyvolá nové vášne a nenávisť. Predseda vlády totiž núti statočných ľudí, aby žili po boku verejne známych a nepotrestaných teroristov.
