Prvé hodiny disponovania s prezidentskými právomocami jasne ukázali, čo môže slovenská verejnosť od HZDS čakať v prípade víťazstva, o akom sníval V. M. v Martine - vytvoriť vládu iba z HZDS a v tom "najlepšom" prípade získať 90 poslancov, aby "mohli vytvoriť vládu tak, aby mali ústavnú väčšinu a mohli urobiť zmeny v ústave také, ktoré definitívne zmenia politický režim tak, že sa nebude meniť".
Prvé kroky k takému úspechu urobila aj ústavou obmedzená vláda - o ničom inom nie je (opätovné) zrušenie referenda, (opätovné) nezvolenie prezidenta v NR SR a predloženie novely volebného zákona, ktorá je namierená proti koalíciám akéhokoľvek druhu - ale de facto proti Slovenskej demokratickej koalícii a Maďarskej koalícii. Pripravovaný volebný zákon už v terajšej podobe je dostatočne výstižným mementom, a hoci sa dá očakávať, že nemôže skončiť inde ako pred Ústavným súdom (čo vzhľadom na "rešpektovanie" jeho rozhodnutí vládnou koalíciou ešte nie je žiadnou poistkou pred zneužitím volieb), ešte stále sa nedá hovoriť, že jeho konečná podoba po prerokovaní v NR SR nemôže mať drastickejšiu podobu.
