Paradoxom je, že tento protiústavný ťah bol vlastne zbytočný, pretože referendum nebolo vyhlásené podľa pravidiel a Mečiar sa ho mohol zbaviť prostredníctvom Ústavného súdu. V danej situácii spôsob "zrušenia", ktorému dal premiér prednosť, nemožno vnímať inak ako neprekonateľný sklon k vyhrážaniu sa zaťatou päsťou.
Keby bol Mečiar skutočne veľký stratég a menej samoľúby človek, "staré" referendum by vôbec neblokoval. Svojím činom totiž otvoril priestor pre iniciatívu na vznik "nového" referenda a dal opozícii príležitosť, aby svoje minulé omyly napravila v druhom pokuse.
Nie je problémom novej petičnej iniciatívy Slovenskej demokratickej koalície získať dostatočné množstvo podpisov a otázku referenda znova nastoliť. Navyše je možné lepšie formulovať otázku o priamej voľbe hlavy štátu a spojiť ju s vyriešením problému "voľných" prezidentských právomocí. Ak by po plebiscite prešli na predsedu parlamentu, mohlo by sa predísť ústavnej kríze. Paralelné konanie referenda navyše fakticky vyrieši problém účasti voličov.
