čení vojakov, ktorí profesionálnym príslušníkom armády prisudzuje nárok na odchodné až po 55. roku života. Hnev generála Tuchyňu je pochopiteľný a taktiež je ťažko spochybniteľný jeho nárok na vzdanie sa svojho úradu. Politická a ústavnoprávna situácia však náčelníkovi Generálneho štábu odchod sťažuje a možno aj znemožňuje.
Poslanec SDĽ a exminister obrany Pavol Kanis na margo Tuchyňovho rozhodnutia uviedol, že "chlapi neodchádzajú z bojiska, keď o niečo ide". A ide o to, že v čase, keď nie je zvolený prezident, neprechádza na vládu kompetencia vyplývajúca z článku 102 písmeno g), t.j. odvolávať a menovať náčelníka Generálneho štábu. Jozef Tuchyňa je z ústavného hľadiska v súčasnosti neodvolateľný. Aj keby sa skutočne svojej funkcie vzdal, neexistuje žiaden štátny orgán, ktorý by mohol jeho abdikáciu potvrdiť odvolacím dekrétom. Odchod by znamenal iba toľko, že Tuchyňa by prestal chodiť do práce, ale jeho poverenie vedením Generálneho štábu by naďalej trvalo a trvala by aj jeho zodpovednosť za činnosť armády.
