ých výskumov. Napriek tomu sú niektoré tendencie zrejmé už v tejto chvíli. Zrejmé je predovšetkým to, že sa SOP nezaradí k zástupu straničiek, ktoré sú schopné získať maximálne niekoľko desatín percenta, ale že sa jej s najväčšou pravdepodobnosťou podarí usadiť v nadpäťpercentnej zóne, a tým vlastne i etablovať na slovenskej politickej scéne. Druhou viditeľnou tendenciou zasa je, že voličov bude SOP čerpať najmä spomedzi nerozhodnutých a bývalých voličov SDK, hoci podľa vlastných deklarácií by sme tento subjekt mohli v politickom spektre umiestniť skôr kdesi medzi SDĽ a HZDS. Pod prvé preferencie SOP sa podpísalo nesporne viacero faktorov. Nemožno obísť obrovskú priazeň, ktorou tento subjekt, respektíve osobu jeho predpokladaného lídra R. Schustera zahrňujú niektoré médiá, najmä TV Markíza a denník Pravda. Rovnako asi nemožno obísť regionálny aspekt vstupu primátora východoslovenskej metropoly do veľkej politiky. A istú úlohu zrejme zohrala aj barlička, ktorú novej strane poskytla agentúra MVK, keď do zátvorky za názov SOP pripojila, že je to strana R. Schustera. Napriek tomu by však bolo naivné sa domnievať, že tým možno plne vysvetliť fenomén nástupu SOP. V slovenskej spoločnosti totiž zrejme naozaj existuje istá politická objednávka po takomto type politiky, ktorá sa pokúša vyvolať dojem, že môže existovať úplne mimo dvoch proti sebe stojacich politických táborov. Aká veľká táto objednávka je a ako úspešný bude jej reprezentant, to sa však ukáže až neskôr.
Z hľadiska jasnejšej profilácie SOP nie je ľahko nadobudnutých 15 percent žiadnym plusom, skôr naopak. Ak je možné získať 15 percent bez akéhokoľvek bližšieho zadefinovania vlastnej pozície, tak prečo by SOP mala riskovať, že časť svojich priaznivcov stratí práve tým, že sa stane čitateľnejšou? Ďalším znejasňujúcim prvkom bude zrejme skutočnosť, že SOP v čase februárového výskumu MVK nemala asi ani toľko členov, aby mohla obsadiť všetky teoreticky jej patriace poslanecké mandáty zodpovedajúce pätnásťpercentnej voličskej podpore. Nápor karieristov, ktorý môže teraz SOP ako predpokladaný výťah k moci očakávať, neprispeje k jej jasnejším kontúram. SOP zatiaľ vylučuje len spoluprácu s V. Mečiarom, čo signalizuje, že bude po voľbách schopná spojiť sa prakticky s kýmkoľvek. Pokiaľ ide o politickú budúcnosť HZDS ako vládnej strany, slovenským voličom sa tu ponúka nová možnosť. Tí, ktorí si želajú, aby Slovensku naďalej vládlo Mečiarovo HZDS, budú voliť HZDS. Pre tých, ktorým by vyhovovala vláda s HZDS, ale bez V. Mečiara, bude zrejme optimálnou alternatívou práve SOP. A voľbou tých, ktorí si vôbec neželajú účasť HZDS v budúcej vláde, zostáva aj naďalej predovšetkým SDK.
