Sú ocenenia, ktoré oceneného nepotešia - prinajmenej to nemôže dať verejne najavo. Hovorca ruského prezidenta Borisa Jeľcina, bývalý veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku, Sergej Jastržembskij ruskej novinárke, ktorá písala kriticky o Slovensku, vyčítal spomínaný negatívny postoj voči slovenským pomerom, a priznal, že štátne záujmy Ruska sú úzko spojené s podporou súčasnej slovenskej vlády Vladimíra Mečiara. Ako sa dalo čakať, po rozhovore Jastržembského (ktorý nejavil veľké porozumenie pre kritické články denníka SME o ruských záujmoch na Slovensku ešte počas jeho pôsobenia v Bratislave) so šéfredaktorom Kommersant Daily je ohrozené postavenie a zamestnanie ruskej novinárky, nie slovenskej vlády.
Nie je to prvý raz, keď sa na svetlo sveta dostávajú informácie o tesnejšom prepojení slovenských a ruských záujmov, ktoré sa darí niekedy viac a niekedy menej utajovať. Aj okolo prijímania slovensko-ruskej zmluvy v roku 1993 vytváral V. M. veľkú hmlu, až sa napokon prekvapená verejnosť s prezidentom na čele dozvedela, že sa podpisuje aj vojenská zmluva medzi oboma krajinami. Podobné zahmlievanie sprevádzalo vlani podpisovanie zmluvy medzi Gazpromom a Slovenským plynárenským priemyslom. Niekoľko dní po zmarení referenda navštívil Slovensko predseda ruskej dumy Gennadij Selezňov a veľmi si pochvaľoval "hlasovanie nohami" slovenských občanov, keď sa mali vyjadriť k vstupu do NATO. Pochválený žiačik Ivan Gašparovič takisto nelenil a pred ruským učiteľom mimoriadne ocenil viacero prejavov spolupráce a konzultácií o spoločnom hlasovaní na medzinárodnej úrovni, keď napríklad spoločne protestovali proti vyradeniu Bieloruska z Medziparlamentnej únie kvôli referendu o zmene ústavy (týmto referendom boli Lukašenkovi pridelené mimoriadne veľké právomoci).
