nia - KDH - dokonca prežíva vnútorný rozpor, ktorý niektorí pozorovatelia považujú až za zárodok rozkolu. A takýto priebežný výsledok účinku novely volebného zákona pravdepodobne neočakával ani jeho pôvodca Vladimír Mečiar.
SDK vskutku stojí pred ťažkým rozhodovaním o tom, akú organizačnú platformu si zvolí pre vstup do volieb. Jej postavenie je o to ťažšie, že nemôže prijať definitívne rozhodnutie pred schválením konečného znenia zákona v parlamente. A aby to bolo ešte ťažšie, treba pripomenúť, že aj po schválení novely volebného zákona nie je vylúčené, že vláda v skrátenom legislatívnom konaní predloží do NR SR novelu novely, ktorá by ešte viac skomplikovala účasť SDK, respektíve jej jednotlivých strán, vo voľbách.
Náročnosť rozhodovania, neférové návrhy vládnej koalície na zmeny vo volebnom zákone a ani prípadný úmysel Vladimíra Mečiara manipulovať voľby však SDK nezbavujú zodpovednosti za kvalitu rozhodnutia o vlastnej predvolebnej stratégii. KDH, DU, DS, SDSS a SZS totiž nemajú v rukách iba osudy svojich strán a lídrov, ale aj budúcnosť štátu a jeho občanov (súčasných a aj tých, čo ešte len prídu). Lídri SDK a členovia straníckych grémií nebudú rozhodovať iba o osude niekoľkých poslancov druhého volebného obdobia NR SR. Nie je totiž až tak veľmi podstatné, kto sa z okresných funkcionárov jednej či druhej strany stane držiteľom poslaneckého mandátu. Podstatné bude to, aby poslancov SDK bolo toľko, koľko je potrebných na vyslovenie dôvery novej vláde a v spojení s ostatnými demokratickými silami - SDĽ a MK - na zvolenie novej hlavy štátu. Žiadna zo strán SDK nemá na to, aby tento cieľ dosiahla izolovane, čo je premisou, od ktorej sa musí odvíjať každá racionálna úvaha o spôsobe vstupu do predvolebnej kampane.
