Neschválenie zákona, ktorý by zabezpečoval zastúpenie menšín v maďarskom parlamente, vyvolalo nespokojnosť nielen medzi menšinami v Maďarsku, ale aj na slovenskej politickej scéne. Sklamanie vyslovili všetci, vrátane opozície a dokonca aj maďarských strán. Vládna koalícia využila aj túto príležitosť na ďalšie prihriatie svojej protimaďarskej polievočky. Opäť vytiahla tézu o dvojitom metri Západu, ktorý kritizuje Slovensko za neexistenciu zákona o používaní jazykov menšín, na druhej strane však toleruje Maďarsku, že nezabezpečuje menšinám zastúpenie v parlamente. Analógia tu nesporne existuje. Ako mnoho iných však i táto kríva.
Slovensko i Maďarsko neplnia vo vzťahu k vlastným menšinám niečo, čo sa od nich očakáva. Rozdiel je v tom, že SR sa bráni zavedeniu práva na používanie menšinových jazykov v úradnom styku, ktoré je v medzinárodných dokumentoch považované za jedno z bežných menšinových práv, kým Maďarsku sa nedarí legislatívne zakotviť nárok národnostných menšín na viac-menej automatické zastúpenie v parlamente, o ktorom sa žiadne medzinárodné dokumenty nezmieňujú. Možno dokonca diskutovať o tom, či je to tá najvhodnejšia forma, ako umožniť menšinám, aby spolurozhodovali o svojom osude. Faktom však zostane, že Slovensko i Maďarsko neumožňujú v praxi svojim menšinám uplatniť jedno z práv, ktoré im deklaratívne zaručujú ústavy týchto štátov. Keď si už Maďarsko do ústavy dalo, že menšiny majú mať zastúpenie v parlamente, teraz by im to malo umožniť. Podobne by však Slovensko malo umožniť svojim menšinám používať ich jazyky v úradnom styku.
