i zároveň ľudia veria. So svojimi názormi nikdy nekupčil, ani sa s nimi neskrýval. Spoluzakladal VPN, spoluzakladal HZDS, dnes formuluje voči obom stranám svoje výhrady. Nie však formou oklamaného martýra, ale sebakriticky a vecne, čo je prinajmenej sympatické. Skutočnosť, že Hryc naopak pozitívne hodnotí jedného z ním kritizovaného hnutia Ivana Mjartana, síce vzbudzuje podozrenie z presne vypočítanej akcie Mjartanovho blízkeho bývalého priateľa, ktorá môže mať za úlohu zavďačiť sa veľvyslancovi ešte pred jeho nesporne raketovým výstupom do vedenia prestarnutého hnutia, napriek tomu je však Hrycovou osobnou vecou. Ten má Mjartana v skutočnosti iste prečítaného a veľmi presne vie, čo od neho môže očakávať, a do akej miery pekný a šikovný mladý politik proti vlastnému HZDS nepôjde.
Čiste osobnou vecou je podobne skrytá alebo otvorená podpora TV Markíza a jej riaditeľa Pavla Ruska. Je spolu s kolegyňou Volzovou vlastníkom päťdesiatjeden percent akcií televízie a kým ich niekomu nepredá alebo nedaruje, môže si - pochopiteľne, v rámci zákona - robiť to, čo sa mu zachce. Stavať v lete v jazierku pri Markíze snehuliakov, aj podporovať SOP či Nezávislú erotickú iniciatívu. Pričom nikoho nemusia zaujímať ani jeho pohnútky. Ak Pavol Rusko cíti potrebu mať zaviazaného možného budúceho predsedu vlády, tak to jednoducho tak cíti. Ani on sa nemieša do citov druhého. Ak chce mať len dobrý pocit z dobre vykonanej práce, čo šľachetnejšie môže človek od iného chcieť. Takže opakujem, do zámerov a činov riaditeľa Ruska nikoho nič nie je. Je nesporne šikovným mužom, ktorý v slovenských, médiám nežičlivých pomeroch dokázal získať licenciu na televíziu, a nesporne dobrým manažérom, ktorý z nej dokázal urobiť televíziu sledovanú. Čo by však zrejme Pavla Ruska malo zaujímať, je garancia, akú mu Strana občianskeho porozumenia poskytne do budúcnosti. Človeku sa totiž jednoducho natíska myšlienka možného scenára, podľa ktorého po voľbách práve deklaranti porozumenia usadnú do vládnych kresiel s ďalšími, čo vraj chcú, ústami ich vodcu Mečiara, zmierenie. Rudolf Schuster, podľa Hamžíka pravdepodobný predseda strany, sa netají svojim predstavami o možnej spolupráci s priateľmi z HZDS, za jedným stolom s hnutím sedeli všetci štyria zakladajúci "sopkári". A je pravdepodobné, že komunisti si zvyčajne porozumejú viac so svojimi než s demokratmi.
