nda, a na rozhodnutie vlády o zrušení referenda vyhláseného exprezidentom Michalom Kováčom na 19. apríla. Docent Gašparovič o rezolúcii Európskeho parlamentu povedal, že "dostávali sme demarše a rezolúcie, že sme neplnili ústavu, že sme boli protiústavní a teraz dostávame rezolúciu, že postupujeme podľa ústavy".
Argumentácia predsedu parlamentu aj vlády je rovnaká v odvolávaní sa na ústavu. Vláda k vyhláseniu EÚ uviedla, že "právny poriadok SR obsahuje takú úpravu udeľovania amnestie, ktorá umožňuje jej uplatnenie nielen vo vzťahu k osobám odsúdeným súdmi, ale aj vo vzťahu k osobám, ktoré ešte neboli pred súd postavené, alebo proti ktorým ani nezačalo trestné stíhanie". EÚ však vládu nekritizovala za protiústavný postup, ale konštatovala, že "rozhodnutie predsedu vlády Mečiara uplatniť prezidentské právomoci tým, že udelil amnestiu v týchto prípadoch, spochybňuje jeho záväzok pridržiavať sa všeobecne akceptovaných princípov spravodlivého vládnutia a právneho štátu". Vladimír Mečiar totiž svojou amnestiou znemožnil spravodlivé vyšetrenie prípadov únosu a zmareného referenda a formuloval ju tak, aby zachránil pred trestnoprávnou zodpovednosťou konkrétnych ľudí. Amnestia síce bola formálne vyhlásená v súlade s ústavou, ibaže v kontexte krokov, ktoré vláda a prokuratúra vykonali pri marení procesu vyšetrovania káuz únosu a referenda, bola v príkrom rozpore s pravidlami právneho štátu. Jej znenie sa navyše nevzťahovalo na všeobecne špecifikovanú skupinu ľudí, ktorí spáchali menej nebezpečné skutky, ale na konkrétnych páchateľov závažných (v prípade zavlečenia Kováča juniora teroristických) trestných činov.
