Únia miest a obcí SR (ÚMO) zvolala nadnes pred parlament protestné zhromaždenie predstaviteľov samosprávy, aby protestovala proti prístupu vlády voči samosprávam, ale najmä proti návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov a návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Tieto dva návrhy, ktoré boli impulzom na zvolanie protestného mítingu, sú momentálne mimo hry. Návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý vláda schválila, zatiaľ zostal ležať na stole premiéra V. Mečiara, ktorý ho (ešte) nepodpísal. Návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov zasa predseda NR SR I. Gašparovič nezaradil na program marcovej schôdze parlamentu. Na prvý pohľad je teda všetko v poriadku a niet proti čomu protestovať. Nie je to však celkom tak. Návrhy boli zatiaľ iba pozdržané, nie definitívne odmietnuté, môžu sa teda kedykoľvek vrátiť späť do hry. Samosprávy nemajú ani najmenší dôvod spoľahnúť sa v tomto prípade na dobrú vôľu vlády a zanechať protesty. Vláda totiž zastavila všetky kroky smerujúce k posilneniu kompetencií miestnych samospráv, ich financovanie je nedostatočné a nesie viditeľné známky klientelizmu a zvýhodňovania jedných na úkor druhých.
Druhým paradoxným aspektom tohto protestného zhromaždenia je, že kým zákony, proti ktorým bolo primárne namierené, samosprávy zjednocujú, samotný protest samosprávy znovu rozdeľuje. Tradiční konkurenti - Združenie miest a obcí (ZMOS) reprezentujúce veľkú väčšinu miestnych samospráv a menšia, ale iniciatívna a nekompromisnejšia ÚMO - sa spojili v jednoznačnom odmietnutí vládou predložených návrhov zákonov. Protestné zhromaždenie ÚMO, ku ktorému sa ZMOS nepripojilo, ich však zasa rozdeľuje. Vedenie ZMOS malo výhrady napr. k tomu, že ÚMO v pozvánke na protest spomínala, že pre záujemcov je zabezpečená trasa odchodu na míting SDK. Únia síce zmienku o mítingu SDK vysvetľuje len organizačnými dôvodmi, ťažko však môže popierať, že je jej SDK oveľa bližšia ako vládna koalícia. A ani nie je ani dôvod to popierať. Pre ÚMO, ale aj samosprávu ako celok je SDK a celá demokratická opozícia prirodzeným spojencom pre celkovo korektnejší a ústretovejší prístup k potrebám a požiadavkám samospráv v porovnaní s prístupom súčasnej vlády. Aj samosprávam by malo byť jasné, že ak po jesenných parlamentných voľbách dôjde k zmene pri vládnom kormidle, zásadne sa zmení aj politika vlády voči samosprávam. Ak nie, tak sa zmení tiež, ale iba k horšiemu.
