bniteľné skutočnosti, ktorých existenciu nemôžu vláda ani vedenie špeciálnej služby odškriepiť: 1. Nahrávka telefonického rozhovoru medzi riaditeľom SIS Lexom a exministrom vnútra Hudekom, ktorá dokazuje ich účasť na marení vyšetrovania zavlečenia Kováča ml. do cudziny. 2. Zvukový záznam rádiovej komunikácie medzi osobami, ktoré sledovali redaktora televízie Nova Eugena Kordu.
Vyšetrovateľka Cehláriková, na ktorú sa súčasná vládna garnitúra môže kedykoľvek spoľahnúť, zahrala prípad pásky Lexa - Hudek do autu. Nedá sa dúfať, že nahrávka, dokazujúca sledovanie novinára, by mohla mať iný osud. A nezmenili by asi na tom nič ani výpovede iných novinárov, ktorí poznajú nielen autá a osoby, ktoré ich sledovali, ale mali tiež možnosť vypočuť si, ako ich dobre organizovaná skupina pod profesionálnym velením sleduje. Nemení to však nič na fakte, že dôkaz o sledovaní je na svete. Po zverejnení tejto nahrávky a jej vydaní polícii bude, samozrejme, nasledovať zakódovanie frekvencie, z ktorej bola urobená. Bude to mať za následok, že pravdepodobne sa v dohľadnom čase nepodarí zadovážiť ďalší podobný dôkaz o sledovaní novinárov. Na druhej strane to dokazuje, ako veľmi sa tajná služba spolieha na politickú podporu svojej vlády, keď špeciálna sledovacia skupina, určená na monitorovanie chúlostivých objektov (novinárov, politikov), komunikuje na nezakódovanej frekvencii. Odhalenie sledovania je pre sledovačku síce nepríjemné, ale ak na to niektorý bezočivý novinár poukáže, podá naňho vláda či vedenie SIS trestné oznámenie, a ak si nedá pokoj ani potom, ráno nájde zlikvidované auto, dostane bitku alebo niekto "pritlačí" na jeho rodinu.
