Štátnik a politici

Ak novela volebného zákona neumožní Jánovi Čarnogurskému, aby zostal členom KDH a kandidoval za SDK, predseda KDH nebude kandidovať a zostane vo svojej funkcii. Toto možné riešenie, ktoré uzrelo svetlo sveta pred niekoľkými dňami, sa stalo po včerajšej tlačovke verejne známou záležitosťou. Rovnako verejne známy je už aj priebeh nedeľného rokovania predsedníctva KDH, kde J. Čarnogurský významným spôsobom ovplyvnil rozhodnutie KDH v prospech jednej volebnej strany. Dilema J. Čarnogurského nebola jednoduchá - zvládol ju však s veľkorysosťou štátnika (bude však zrejme dôležité, či ju takto pochopia aj členovia a voliči KDH, pre ktorých môže byť toto rozhodnutie šokom). Zrejme by nebolo najšťastnejším riešením, keby predsedu KDH nasledovali viaceré známe osobnosti KDH, lebo štátnické gesto J. Čarnogurského by sa mohlo vnímať skôr ako prejav rozkolu KDH či osobnej márnomyseľnosti niektorých jeho politikov. Pre voličskú základňu KDH a SDK bude mimoriadne dôležité, aby najbližší priatelia predsedu KDH kandidovali v radoch SDK a uľahčili tak rozhodnutie tým občanom, pre ktorých je osoba J. Čarnogurského zárukou optimálnej voľby. Napokon, aj v tomto im môže byť príkladom J. Čarnogurský, ktorý ich k takémuto postoju vyzval a verejne prisľúbil agitáciu v prospech SDK. V druhom pláne sa takýmto spôsobom môže nielenže zachovať akcieschopnosť a vysoká dôveryhodnosť SDK, ale rozhodnutie o jednej volebnej strane nebude znamenať súčasne aj zánik KDH, ako o tom uvažujú niektorí politici a analytici. Zrejme nebude od veci uvažovať aj o tom, že legitimitu v KDH má nielen predseda, ale aj podpredsedovia. Napokon, zvolil ich ten istý snem, na ktorom prezentovali podobné i odlišné názory - a koexistencia SDK a KDH môže znamenať vyššiu pripravenosť opozície na rozličné predvolebné a povolebné scenáre, akých má V. M. určite dosť v talóne.