Už pred druhým kolom prezidentských volieb HZDS koketovalo s myšlienkou postaviť svojho predsedu za kandidáta. Respektíve, predseda poslaneckého klubu HZDS Tibor Cabaj prekvapil vlastné hnutie, keď vyhlásil, že navrhne Mečiara na prezidenta. Predseda však zo strachu pred prehrou a po istom váhaní napokon kandidatúru neprijal a HZDS vynechalo po prvom aj druhé kolo voľby prezidenta. Tým sa v HZDS otvoril priestor pre boj druhej a tretej ligy hnutia o získanie nominácie do prezidentských volieb. Verejne bolo známe, že o dôveru náčelníkov HZDS sa uchádzal jeho podpredseda Augustín Marián Húska, veľvyslanec SR v Prahe Ivan Mjartan a bývalá veľvyslankyňa SR v Budapešti Eva Mitrová. HZDS sa však nerozhodlo ani pre dostatočne zdiskreditovaného a teda aj verného Húsku, ba ani nenavrhlo distingvovaných diplomatov Mjartana či Mitrovú. Nenominovalo síce transparentného ideológa a propagandistu, ale odmietlo aj ľudí nenamočených do najväčších špinavostí, na ktorých sa vládna koalícia na čele s HZDS za posledné štyri roky podieľala. Náčelníci hnutia vybrali do tretieho kola prezidentských volieb svojho poslanca Milana Sečánskeho, ktorý nie je verejnosti natoľko známy ako jeho parlamentný a stranícky kolega Húska, avšak rovnako ako on dvíhal ruku počas dlhej parlamentnej noci, podieľal sa na vyhodení Gauliedera z parlamentu a na zamedzení vykonávať mandát riadne zvolenému poslancovi Spišákovi. JUDr. Milan Sečánsky sa podieľal spolu s ostatnými poslancami HZDS na všetkých protiústavných rozhodnutiach a nikdy neprotestoval proti tomu, ako súčasná vláda zneužíva moc. Jeho hnutie ho však nenavrhlo preto, aby bol zvolený. Kandidatúrou ho poverilo iba preto, lebo chce prinútiť opozíciu útočiť na Sečánskeho rovnako stranícky a slepo, ako to robilo HZDS pri Hraškovi a Markušovi. Sečánskeho však netreba kritizovať. Stačí ho nevoliť.