ej mienky hovoria o silnej štvorke, pričom tri z nich (SDK, SOP, SDĽ) sa pasujú za kritické voči súčasnej vláde V. M. a nechcú mať s ním (SDK ani s jeho hnutím) nič spoločné ani po voľbách. Monopol V. M. a HZDS na jednej strane barikády bude hlasy sústreďovať, voličská roztrieštenosť opozičnej či kritickej časti spoločnosti naznačuje, že spolu síce môžu, a ak nedôjde k manipulácii volieb, aj budú mať takmer ústavnú väčšinu v NR SR, najsilnejším subjektom sa však môže stať opäť HZDS. Pre poverovanie zostavení vlády - najmä v situácii, ak je otázne, či bude dovtedy zvolená hlava štátu - to môže mať dramatické dôsledky. Nedá sa totiž naisto očakávať, že SDĽ a SOP v prípade "lukratívnych" ponúk "prijateľného" personálneho vyriešenia osoby V. M. odmietnu spolupracovať s "poľudšteným" HZDS.
Asi treba zdôrazniť, že akékoľvek kozmetické úpravy programov a vedení - hoci návratom Ivana Mjartana počnúc a neviem čím sa končiac - nič nezmenia na brutálnom uchopení a vykonávaní moci, ak nedôjde aj k dištancovaniu sa od doterajších chýb, trestných činov a zločinov a ich náprave, čo je však viac ako nepravdepodobné. V ušiach bývalého veľvyslanca v Českej republike to môže znieť akokoľvek nespravodlivé, avšak tváriť sa, že s doterajšími výčinmi vládnej moci nemá nič spoločné, lebo tu nebol, nebude I. Mjartan môcť, ak neprizná aj chyby HZDS a nepokúsi sa o ich nápravu. V opačnom prípade sa vedome zapriahne pred káru s hnojom (kde zapáchajúcim nákladom je nielen únos mladého Kováča, smrť R. Remiáša, porušovanie ústavy a zákonov, príprava manipulácie volieb či rozkradnutie majetku FNM) - aj s logickými dôsledkami tohto zapriahnutia sa. Na druhej strane sa nedá nevidieť, že prípadnému volebnému úspechu HZDS v značnej miere napomáha pokles preferencií SDK spôsobený aj samotným dianím v päťkoalícii. Priveľký dôraz na vnútorné spory odsunul problémy voličov SDK na druhú koľaj - a tak nečudo, že to malo bumerangový efekt, pretože SDK sa u časti svojich potenciálnych voličov dostala priam na slepú koľaj. Petičná akcia proti novele volebného zákona za priamu voľbu prezidenta a predídenie ústavnej kríze nie je zlým vykročením. Dôležité a rozhodujúce však budú až ďalšie kroky.
