Minulý týždeň priniesol prinajmenej tri dobré správy - Slovenská demokratická koalícia pôjde do volieb ako jedna strana, jej lídrom bude doterajší hovorca M. Dzurinda a do volieb nepôjde predseda kresťanských demokratov Ján Čarnogurský. Uvedené nie je potrebné zoširoka odôvodňovať. SDK má na začiatku volebnej kampane značný voličský potenciál, jej hovorca je akceptovaný všetkými piatimi stranami, ktoré koalíciu vytvorili, ako ľudový rozprávač, teda ten, kto najlepšie môže ak nie prilákať ďalších, tak aspoň udržať súčasných voličov. A rozhodnutie Jána Čarnogurského znamená, že aj v politike na slovenský spôsob aspoň občas zvíťazia hodnoty, na ktorých má byť správa vecí verejných založená. Čarnogurský dostal aj satisfakciu - tí, ktorí ho ešte pred niekoľkými mesiacmi posielali v súboji o predsednícke miesto v KDH do politického dôchodku, dnes ho označujú za pragmatika, politika európskeho formátu, štátnika...
Lenže rozhodnutie KDH, DU, DS, SDSS a SZS ísť do volieb pod značkou SDK znamená už definitívne, a nie iba na papieri, vznik novej politickej strany. So všetkým, čo k tomu patrí - aj s predsedom, podpredsedami, orgánmi, členskou základňou i štruktúrou, ktoré budú o svojom osude rozhodovať už samostatne, a nie tak ako doteraz, na želanie orgánov piatich strán. Opačná situácia by bola nielen neprirodzenou, ale aj nezmyselnou. Otázka potom znie, či päť strán zostane naďalej pôsobiť povedľa SDK, alebo zaniknú. Za KDH dal odpoveď Čarnogurský, DS zrejme zaujme vyčkávací postup a zelení, ktorí síce uzatvárajú rôzne koalície, si svoju identitu doteraz až úzkostlivo strážili. DU a SDSS, ako to vyplýva z vyjadrení ich predstaviteľov, sa mienia aj stranícko-štrukturálne angažovať úplne v prospech SDK. Všetko však záleží na členoch jednotlivých strán - žiadna dohoda či príkaz predstaviteľov strán totiž nemôže nahradiť ich autonómnu vôľu.
Lenže rozhodnutie vytvoriť novú stranu znamená aj zánik doterajšieho konsenzuálneho rozhodovania a tri malé strany nemajú inú možnosť, ako sa podriadiť dvom veľkým. Nastáva koniec koaličnej dohody piatich strán - po odsúhlasení ich zástupcov, majúcich momentálne právo veta, ktoré sa už - aby neboli onálepkované za rozvracačov - neodvážia použiť, sa totiž zmení aj mechanizmus rozhodovania. A pravdepodobne príde aj k zmene pomeru strán na kandidačnej listine. Je to prirodzené, pretože nik iný ako SDK nemá rozhodovať o veciach SDK. A rozhodnutí bude musieť strana prijať viacero, a to závažných. Medzi prvými bude, ako vstúpi do prvej fázy volieb - registrácie kandidačnych listín. Vytvorenie klubu SDK v parlamente neprichádza do úvahy, takže existujú iba tri možnosti - vyhlásiť, že má najmenej 10 tisíc členov, alebo vyzbierať najmenej rovnaký počet podpisov, alebo kombinácia oboch možností. V ďalšej fáze bude musieť zápasiť o registráciu kandidačnej listiny i kandidátov, ktoré isto niektorá zo strán napadne na Najvyššom súde. A tak ďalej, a tak podobne.
