Slovenský parlament sa v otázke voľby hlavy štátu stal akousi podivnou akciovou spoločnosťou, kde kontrolný balík akcií vlastnia dve nezmieriteľné skupiny - HZDS so svojimi 61 poslancami a opozičné strany, ktoré majú k dispozícii hlasov 62-65 (podľa počtu tých nezávislých, ktorých sa podarí získať koalícii). Voľba hlavy štátu je možná len vtedy, ak sa obe kontrolné skupiny dohodnú. Doteraz teda nič nové pod slnkom.
Novinkou v porovnaní s minulosťou je nový kandidát - keďže však z úplne pochopiteľných dôvodov nie je pre opozíciu prijateľný, veď kto by dôveroval človeku, ktorý sa podpísal pod všetky doterajšie protiústavné kroky vládnej koalície, situáciu nemení ani kandidát HZDS. Situácia si však žiada riešenie (čo ak opozícia po prijatí prvého zákona dá podnet na Ústavný súd, či má takýto zákon bez podpisu prezidenta platnosť a uspeje?) - a tak HZDS prichádza s ďalšími dvoma variantmi: 1. prijať takú ústavnú zmenu, ktorá umožní zvoliť prezidenta v opakovanom druhom kole 76 hlasmi (čo by znamenalo okľukou obísť odpor opozície voči osobe V.M., ktorý by sa takto stal zvoliteľným kandidátom), 2. prijať zmenu ústavy, ktorá by umožnila parlamentu voliť a odvolávať predsedu vlády, ktorý by disponoval právomocami vymenovať a odvolávať členov vlády. Slová S. Kozlíka o takejto stabilizácii pozície aj menšinovej vlády sú dostatočne výrečné - už len dopovedzme, že by išlo o vládu V.M. ako slovenského kancelára. 3. Patovú situáciu po voľbách môže riešiť zmena ústavy, podporovaná koaličnými aj opozičnými stranami, ktorou by sa preniesli právomoci vymenovať a odvolávať vládu na predsedu NR SR. Situácia má však háčik - prijatie tohto variantu predchádza ústavnej povolebnej kríze, takže jeho podporovanie koaličnými poslancami nie je veľmi pravdepodobné (hoci do júla, keď by mala vláda takúto novelu predložiť, sa môže všeličo zmeniť).
