Častou reakciou na problémy je, že sa hľadá obetný baránok. SDK sa ocitla vo vážnych problémoch. Pripravovaná novela volebného zákona ju prinútila zmeniť rozhodnutie ísť do volieb ako päťkoalícia. Nástup SOP zasa sprevádza pokles preferencií SDK. A tak SDK ukázala prstom na vinníka: za príčinu svojich problémov označila neexistenciu jedného lídra a nepružný rozhodovací mechanizmus založený na konsenze. A vyvodila z toho logické dôsledky: ustanovila M. Dzurindu za lídra a zmenila rozhodovací mechanizmus smerom k hlasovaniu, pri ktorom má KDH päť hlasov, DU štyri a DS, SDSS a SZS po jednom.
Tieto zmeny v zásade zodpovedajú dnešnej realite SDK. Tak ako doterajšia štruktúra SDK zodpovedala stavu čerstvo založenej päťkoalície. Keď sa päť navzájom veľmi odlišných strán spojilo do koalície, bolo logické, že si zvolili mechanizmus rozhodovania bežný pri dohode viacerých rovnocenných partnerov, čiže konsenzus. Vzhľadom na prirodzenú počiatočnú nedôveru a vzájomné stráženie sa koaličných partnerov bolo tiež pochopiteľné, že sa nedohodli na jednom lídrovi, ale na piatich. Po trištvrteročnom koaličnom súžití a rozhodnutí ísť do volieb ako jedna politická strana však neprekvapuje, že sa rozhodovací mechanizmus zjednodušil a namiesto piatich lídrov bude mať SDK len jedného. V porovnaní s minulosťou sa skrátka členovia SDK už berú menej ako konkurenti a viac ako súčasť jedného celku.
