Keď celkom nedávno poslanci vládnej koalície vyberali osobu do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu SR, mali iba dve možnosti - zlú a ešte horšiu. Vyberali totiž z dvoch kandidátov, ktorých navrhla vláda - pánov Štefanka a Lehoťáka. Poslanci schválili možnosť zlú, čo potvrdzuje aj hlasovanie Sudcovskej rady NS SR i Rady sudcov. V hodnotení svojich kolegov z Najvyššieho súdu obstáli obaja vládni kandidáti rovnako - odporúčali ich dvaja členovia rady, neodporúčali šiesti. Rozdielny výsledok bol po hlasovaní celoslovenskej Rady sudcov - kým pána Štefanka odporúčali 4 sudcovia a 23 ich bolo proti, pána Lehoťáka odporúčal jeden, proti bolo 26 sudcov. Výsledky hlasovania a poznanie schopností oboch kandidátov viedli sudcovskú radu k tomu, že navrhla "zvážiť možnosť opakovaného výberu kandidátov na podpredsedov NS SR tak, aby okruh týchto kandidátov odrážal mienku sudcov, najmä sudcov NS SR o osobách pre tieto funkcie najvhodnejšie z hľadiska hodnotenia ich prirodzenej autority, profesionálnej zdatnosti a osobnej úcty práve zo strany sudcov". Povedané prosto - sudcovia by boli najradšej, keby obaja páni neboli ich kolegami.