kladie na jednu a tú istú ekonomickú platformu všetkých neštátnych v konečnom dôsledku aj štátnych/ lekárov na Slovensku. Tí však stále nevedia demonštrovať svoju jednotnosť a chabými, ojedinelými výkrikmi narážajú na nepriestrelnú bariéru vládnej moci. Ministerstvu, a hlavne poisťovniam, sa dokonca podarilo zasiať medzi lekármi semeno roztrieštenosti, pretože pri systéme - tomu dáme a tomu nie - urobili z lekárov ľahkoatletických bežcov, ktorí sa svojich práv domáhajú na vlastnú päsť, nehľadiac na suseda, v tomto prípade kolegu. Je na škodu veci, že slovenskí neštátni zdravotníci akosi pozabudli na povesť o troch Svätoplukových prútoch, ktorými tento muž podčiarkoval potrebu jednoty. Pokiaľ sa aj slovenskí zdravotníci nebudú riadiť touto pravdou a voči likvidite štátnej moci nebudú vystupovať jednotne, čiastkové víťazstvá možno zaznamenajú, ale vo vojne nezvíťazia. Na ich nejednotnosti stavia zrejme aj ministerstvo zdravotníctva a ďalšie štátne orgány, ktoré aj prostredníctvom miestnych štátnych správ adresujú ojedinelcom z radov lekárov rany z milosti i nemilosti. Počas protestu pediatrov z V. Krtíša obiehal napr. ich ambulancie okresný štátny lekár s upozorňovaním, že neexistujú žiadne objektívne príčiny na uplatňovanie formy protestu, akú si zvolili. Štátna moc pôsobila na niektorých "neposlušných" aj prvoaprílovou kontrolou (vôbec nešlo o žart) dodržiavania bezpečnosti práce na pracoviskách lekárov, zisťovala stav únikových východov a pod. V éteri sa dokonca objavili upozornenia, že takéto protesty by mohli v konečnom dôsledku viesť k odobratiu licencií lekárom... Teror štátu je vo veľkokrtíšskom prípade viac ako očividný a mohol by sa rozrásť aj do väčších, celoslovenských rozmerov. Práve preto by lekári, ešte raz pripomínam, nemali zabúdať na Svätoplukov "kódex" o troch prútoch a svojich oprávnených požiadaviek sa domáhať spoločnými silami. Ak to nedokážu, skôr či neskôr im nepomôže ani rýchlosť jednotlivcov na pomyselnej ľahkoatletickej trati.