z radov opozičných strán. Príčin je určite viac, niektoré s rezortom zdravotníctva nemajú nič spoločné - len to, že sú s ním prepojené nepriamo. Dnes si všimnime napríklad priebeh privatizácie za tretej vlády V. M. Jedným z dôvodov, prečo nie sú v zdravotníctve (v poisťovniach a následne v nemocniciach a lekárňach, kde to občania cítia najviac) peniaze, je skutočnosť, že štát za vybrané skupiny obyvateľstva, t. j. najmä dôchodcov, študentov a deti, neplatí zákonom vyžadované sumy, ale iba časť z nich. Vytvárať dojem, že štát na to nemá, nie je pre úradníkov zložité - prinajmenej je to jednoduchšie, ako priznať, prečo na to štátny rozpočet nemá. Podobným dôvodom je skutočnosť, že poisťovniam podniky neodvádzajú zákonom stanovené poistné, keď uprednostňujú iné, zdanlivo súrnejšie výdavky. Priebeh privatizácie vopred určeným vlastníkom-mečiarovcom sa vracia na plecia občanov ako bumerang. Privatizovanie nie na základe finančne najvýhodnejšieho a programovo najprofesionálnejšieho privatizačného projektu, ale na báze uprednostňovania straníckych dresov, sa neraz podieľa na kolapse podnikov, s čím je spojené o. i. neodvádzanie poistných súm (sprievodným javom je tunelovanie sprivatizovaných podnikov či ich predávanie tretím majiteľom, čo vytvára z privatizátorov milionárov - na rozdiel od štátneho rozpočtu).