(Ne)spoločné dielo na Dunaji

V dianí okolo bývalej spoločnej sústavy vodných diel minulý týždeň zahýril rigoróznym vládo-opozičným spoločným stanoviskom. Vzápätí na to zahýril suverenitou maďarský premiér, podľa tlače tvrdiaci, že Slovensko nenájde oporu v Európe pri svojej snahe dotlačiť Maďarsko k podpisu Rámcovej dohody. Potom príde tvrdenie v Népszabadságu, že elektráreň na špičkový výkon by mala byť na tom úseku Dunaja, ktorý má oba brehy maďarské. Toto tvrdenie by malo všetkých hádavcov na slovenskej strane zodvihnúť, lebo podľa zmluvy z roku 1977, ktorú potvrdil aj Haag, to malo byť presne naopak. Ale nie. Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má na starosti delegáciu, vraj túto technickú drobnosť ešte nemá preskúmanú. Ministerstvo zahraničných vecí sa necíti byť kompetentné v technických veciach a k tej politickej, ktorú načal Gyula Horn, sa predbežne nevyjadruje. Nastalo podozrivé ticho. Nie je to tým, žeby vládna koalícia verila, že je to absolútne víťazstvo. Koalícia možno lepšie ako opozícia vie, že opoziční poslanci tu stúpili do podobnej mláky ako pri hlasovaní o smiešnom jazykovom zákone. V hystérii umelo živenej na slovenskom brehu nechcú vyzerať ako nepatrioti. Prehliadnu, že rezolúcia smeruje kdekade, vrátane Budapešti, ale spor o nedodržaní 25. marca ako termínu podpisu Rámcovej dohody o implementácii haagskeho rozsudku, je len vecou Budapešti a Bratislavy - nanajvýš ešte Viedne, ktorú si pozvali za svedka. Koalícia zjavne o tom vie, a keď sa jej podarí dosiahnuť v parlamente prijatie rezolúcie, uspokojí sa. Vyzerá to ako víťazstvo a aj je do tej chvíle, kým sa vody nezačnú deliť. Zatiaľ z vodného diela ťaží viac slovenská strana. Bratislava si však skutočne nie je istá, či Budapešť plní, alebo neplní rozhodnutie medzinárodného súdu. Preto radšej mlčí. Pre koalíciu bola rezolúcia v parlamente viac výstrelom na domácej pôde ako signálom za vodu - ľahký úspech, pretože opozícia proti vodnému dielu nepôjde. Možno šlo len o to, ukázať, že národ je jednotný, aj keď Čarnogurský vraj sľuboval polovicu vody druhej strane. Kdesi tam zanikne, že jej Mečiar ponúkal 95 percent. Na druhom brehu zatiaľ pokojne plynie čas, pretože do parlamentných volieb v Budapešti sa o Dunaji nič ozaj nového nedozvieme.