Mečiar na Slovensku a v Bielorusku

Slovenská realita a aj výsledky bádania západných renomovaných médií dokazujú, že slovenský premiér Vladimír Mečiar nie je demokratickým vládcom. Už dvakrát dokázal, že vie presvedčivo vyhrať demokratické voľby. A po tretíkrát s rovnakou presvedčivosťou potvrdzuje, že jeho sklony k nedemokratickému vládnutiu sa progresívne vyvíjajú. Šéfredaktor americkej zahraničnopolitickej revue Foreign Affairs Fareed Zakaria pre francúzsky týždenník L`Evenement du jeudi povedal, že Mečiar patrí do skupiny osemnástich "demokratických diktátorov", akými sú Franjo Tudjman, Slobodan Miloševič, Alija Izetbegovič, Alexander Lukašenko či Jásir Arafat. Na prvý pohľad sa môže zdať, že hodnotenie pána Zakariu je príkre. Odmietol niekedy Mečiar rešpektovať výsledky komunálnych volieb, ako to urobil Miloševič? Nechal Mečiar rozohnať protivládne demonštrácie, ako to pravidelne robí Lukašenko? Zaviedol Mečiar cenzúru ako balkánski vodcovia? Na všetky otázky existuje rovnaká odpoveď: Nie. Neznamená to však, že Zakaria nemal vo svojich tvrdeniach pravdu. Nebol to nikto iný ako koalícia vedená Vladimírom Mečiarom, kto protiústavne vylúčil platne zvoleného poslanca z NR SR a v inom prípade nedovolil ďalšiemu platne zvolenému zástupcovi ľudu do parlamentu nastúpiť. Jeho verný minister vnútra zmaril referendum. Bol to on a jeho služobníci, kto viacnásobne odmietol rešpektovať a vykonať rozhodnutia Ústavného súdu. Mečiar si vybral za riaditeľa SIS Lexu, ktorý vydáva rozkazy na sledovanie novinárov a politických oponentov. Nehovoriac o tom, že vo verejnoprávnych inštitúciách a vo FNM sa realizuje vláda štátohnutia a že trestné činy, z ktorých boli podozrivé štátne orgány, boli uložené na ľad.