Po dvoch úsmevných postavách Augustínovi Kurekovi a Milanovi Fogašovi navrhol nezávislý poslanec Miroslav Kočnár pána Zdena Šušku. Ten na otázku redaktorky Pravdy, prečo bol oslovený práve on, odpovedal: "Neoslovili ma. Ja som hľadal spôsob, ako sa skontaktovať s pánom Miroslavom Kočnárom." Táto príhoda dokumentuje, akou fraškou sa stala voľba najvyššieho predstaviteľa štátu. Pán Šuška (ako každý iný občan spĺňajúci zákonné podmienky) má právo, aby bol zvolený za prezidenta. Avšak ani sám poslanec Kočnár nevie, koho v skutočnosti navrhuje za hlavu štátu a v prípade, že jeho favorita nezvolia (čo sa stane s 99,9-percentnou pravdepodobnosťou), obviní opozíciu a koalíciu z neochoty dohodnúť sa. Rovnaký osud, ako Šušku postihne aj kandidátku SDĽ Brigitu Schmögnerovú,
z ktorej jej odborné kvality a doterajšie politické postoje robia v treťom kole prezidentských volieb najpríťažlivejšieho kandidáta. Voľba hlavy štátu je v našich pomeroch rýdzo mocenskou hrou, a preto žiadne kvality nerozodujú a v dohľadnom čase ani rozhodovať nebudú.
