Ani piaty pokus zvoliť prezidenta nepriniesol novú správu o stave politického vedomia, podvedomia a bezvedomia zástupcov zákonodarného zboru SR - kratučká história novodobej voľby slovenského prezidenta sa dokonca opakuje už ani nie ako fraška, ale ako cirkus. Tak ako poslanci vládnej koalície vyčítali opozičným poslancom, že predkladali svojich kandidátov bez prerokovania s nimi, ani HZDS nezískalo pre svojho kandidáta dostatočnú podporu a dokonca ani sami vládni poslanci nehlasovali všetci za jeho zvolenie - rozdiel medzi sebavedomým tvrdením V.M. o podpore 88 poslancov a reálny výsledok 59 hlasov za M. Sečánskeho opäť utvrdil V.M. z blufovania. To v tom lepšom prípade - dá sa totiž celkom reálne usudzovať, že strach HZDS zo zvolenia akéhokoľvek, dokonca aj vlastného kandidáta je taký veľký, že ani sami mu nedajú dostatočnú podporu, aby sa po prípadnom súhlase niekoľkých poslancov opozície neocitli pred frustrujúcou realitou - že Slovensko napriek záujmu V.M. a jeho družiny bude mať hlavu štátu ešte pred parlamentnými voľbami, čo by im prekazilo nemálo predvolebných a povolebných scenárov.