Predvčerajšie parlamentné hlasovanie o pristúpení Českej republiky k Severoatlantickej aliancii pripomenulo, že ČR a Slovensko majú na rozdiel od Poľska a Maďarska vo svojich parlamentoch aj otvorených odporcov členstva v NATO. V poľskom a maďarskom parlamente subjekty odmietajúce vstup do NATO zastúpenie nemajú. Spoločnou črtou SR a Maďarska zasa je, že sa v nich minulý rok uskutočnilo referendum o vstupe do NATO. V ČR dosiaľ referendum neúspešne pretláča len časť politickej scény. V Poľsku sa s referendom nepočíta. Obe spomínané skutočnosti - parlamentné zastúpenie odporcov NATO i konanie referenda o NATO - do istej miery spochybňujú pevnosť odhodlania politickej reprezentácie začleniť krajinu do NATO. Nebola to však kumulácia oboch spochybňujúcich momentov, čo zapríčinilo, že Slovensko ako jediná z krajín visegrádskej skupiny nedostalo pozvánku na vstup do aliancie.
Mechanické slovensko-maďarské a slovensko-české paralely v tejto záležitosti nie sú navyše úplne oprávnené. Maďarské referendum o NATO sa uskutočnilo až po tom, ako Maďarsko dostalo pozvánku do aliancie. Všetky rozhodujúce politické sily viedli kampaň za NATO a väčšina účastníkov referenda hlasovala tiež za. V SR sa referendum konalo ešte pred madridským summitom, hoci už bolo jasné, že SR pozvánku nedostane. Otázka o NATO bola spojená s odradzujúcimi otázkami o rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní na území SR. Vládne strany v kampani buď mlčali, alebo agitovali proti NATO. A vláda nakoniec referendum zmarila, čím v členských krajinách NATO upevnila presvedčenie, že SR na čele s Mečiarovou vládou medzi ne nepatrí. Neporovnateľná je aj pozícia odporcov NATO v ČR a v SR. Kým v ČR sú komunisti a republikáni osamoteným extrémom, od ktorého má odstup vládna koalícia i demokratická časť opozície, v SR sú odporcovia NATO integrálnou súčasťou vládnej koalície. A nenachádzajú sa len v SNS a ZRS, ale aj v HZDS.
