O čo vlastne ide? O to, že v nedeľu sa vyberie niekoľko tisíc Štúrovčanov na prechádzku, vojde do volebných miestností, vyzdvihne si referendové lístky, označí svoj názor na vstup do NATO a priamu voľbu prezidenta, otcovia mesta spočítajú lístky a povedia mestu a svetu, čo si v Štúrove myslia jeho občania. Basta fidli. Taká to mohla byť nudná záležitosť.
V. M. však nechce referendum o vstupe do NATO a o priamej voľbe prezidenta - to vidia a hovoria nielen deti. Hovoria o tom aj fakty - nielen zmarené referendum vlani v máji, nielen udelenie amnestie všetkým, ktorí sa dopustili trestných činov v súvislosti s prípravou a vykonaním tohto referenda, nielen neuskutočnenie referenda vypísaného bývalým prezidentom M. Kováčom na 19. apríla 1998, ale aj výhražné vyhlásenia na adresu organizátorov miestneho referenda v Štúrove a jeho obyvateľov.
Kráľ je nahý - hovoria obyvatelia malého juhoslovenského mestečka a "kráľ" to dobre vie. Vie, že referendum je nielen o tom, že v jednom jedinom meste na Slovensku sa občianska samospráva zachovala občiansky, keď úplne legitímne umožnila svojim občanom spolupodieľať sa na vyslovení názoru o dôležitých otázkach celospoločenského významu. O čom inom mala byť zmena politického systému v novembri 1989, ak nie aj - a najmä o navrátení vlády do rúk občanov? V Štúrove to pochopili oveľa lepšie ako v opozičných stranách a v ostatných mestách. Viete si predstaviť, že by sa referendum so štyrmi otázkami konalo v 200 alebo 300 mestách? Viete si predstaviť, že by sa v 200 alebo 300 mestách vyjadrili prokurátori a sudcovia ako v prípade Štúrova? Viete si predstaviť, že by sa v 200 alebo 300 mestách rozhodla štátna správa "zjednať zákon"?
