Hoci si pozíciu tretej sily na politickej scéne čoraz viac privlastňuje Strana občianskeho porozumenia, obdobných ambícií sa dodnes celkom nezriekla ani SDĽ. Zlaté časy samostatnej ľavicovej opozičnej politiky (tzv. SĽOP) patria už síce minulosti, ale občas ešte aj z tohto obláčika zaprší. V týchto dňoch možno k takýmto prejavom zaradiť postoj predsedu SDĽ Jozefa Migaša k referendu v Štúrove a dva návrhy ústavných zákonov predložené podpredsedom SDĽ Ľubomírom Fogašom. Hoci hovoriť o nich jedným dychom tiež nie je úplne adekvátne.
Migašove slová o zbytočnosti štúrovského referenda a o tom, že je dôkazom, že sa slovenskí a maďarskí nacionalisti navzájom potrebujú a nevedia bez seba žiť, patria do kategórie sólovania za každú cenu. Keď celé demokratické spektrum odsúdilo militantnú výzvu denníka Slovenská republika požadujúcu mocensky zakročiť proti referendu v Štúrove, predseda SDĽ pociťoval potrebu povedať ešte niečo viac a odlíšiť sa od ostatných. A tak popri útočníkovi odsúdil aj napadnutého a prevzal podstatu rétoriky (aj ním odsúdenej výzvy) o nacionalistickom pozadí referenda v Štúrove. Hoci Migašove argumenty pre takýto postoj boli rovnako chabé ako "argumenty" redaktorov Slovenskej republiky.
