Vládna koalícia urobila naozaj všetko preto, aby ľudové hlasovanie vyhlásené tentoraz samosprávnymi orgánmi sa opäť neuskutočnilo. Propaganda proti uplatneniu priamej demokracie bola dôkladná a mohutná. Vyvrcholila výzvou denníka HZDS, aby na potlačenie hlasovania vláda použila aj ozbrojené zložky - armádu i políciu. V centre pozornosti bolo hlavné mesto Štúrovo a výzva bola veľmi adresná - referendu v Štúrove treba zabrániť všetkými prostriedkami. Jednoducho povedané - násilím. Právnym, psychickým, a keď bude potrebné aj fyzickým.
I keď premiér Mečiar výzvu odmietol, násilie štátnych orgánov proti občanom sa uskutočnilo. Výsledkom zastrašovania bolo, že v jednej časti Košíc od konania referenda zastupiteľstvo odstúpilo úplne a vo Svätom Jure čiastočne, keď poslanci zrušili uznesenie o vyhlásení referenda a schválili uznesenie o verejnom hlasovaní. Iba Štúrovo s rovnakou zanovitosťou ako premiér trvalo na uznesení o referende. Detinská trucovitosť, akú dva dni pred jeho konaním predviedol premiér Mečiar - iba ja mám právo teraz vyhlasovať referendum a nik iný - bola odstránená účinným spôsobom: premiérovi uštedrili občania Štúrova riadne zaucho. Napriek jeho nevôli, napriek zneužitiu štátnych orgánov, a dokonca aj súdnej moci bol V. Mečiar knokautovaný. Nie opozíciou, ani vlastnými ľuďmi, ale tými, ktorí sú ozajstnými vládcami krajiny - občanmi. Zastupujúci prezident, ako sa premiér rád samonazýva, dostal facku tak od študenta, ktorý pricestoval do Štúrova z Bratislavy iba kvôli hlasovaniu, ako aj od babičky, ktorá mu hlasovaním rovnako dala najavo, že sú situácie, keď je viac ako "iba on".
