V HZDS sa pred snemom rozpútal boj o uprázdnené podpredsednícke kreslá po Arpádovi Matejkovi a Oľge Keltošovej. Sprievodným javom vnútrostraníckeho zápasu je nasmerovanie valca proti tým, ktorí boli jeho konštruktérmi. Aj v histórii komunistickej strany sa cyklicky opakovala likvidácia jednej boľševickej garnitúry druhou, pričom tá likvidovaná bola pred časom likvidujúcou.
Arpád Matejka vyhlásil, že viac sa nebude uchádzať o podpredsednícke kreslo a taktiež nechce kandidovať v parlamentných voľbách. Toto rozhodnutie odôvodnil integračným neúspechom SR, čím podľa neho došlo k nenaplneniu volebného programu HZDS, a spôsobom privatizácie, ktorý realizujú jeho stranícki kolegovia vo FNM. Poslanec HZDS Dušan Macuška, ktorý si spolu s ministrom vnútra Gustávom Krajčim robí ašpirácie na Matejkov post, vyhlásil o podpredsedovi HZDS, že "mal vyššie ambície ako schopnosti a stále bol nespokojný, že sa mu nedarí presadzovať sa". Macuška dokonca zakladateľa HZDS Matejku obvinil z toho, že "špiní do vlastného hniezda". Keďže sa Matejka rozhodol nekandidovať na post podpredsedu HZDS, bolo by prirodzenejšie, keby Dušan Macuška zaútočil alebo aspoň spochybnil svojho soka Gustáva Krajčiho, ktorý by naopak rád zaujal to isté kreslo ako on. Faktom však je, že tak Krajči ako aj Macuška sú v politickom kurze HZDS rovnako neochvejní. Jeden napríklad marí referendum a druhý pomocou rôznych kvadratúr kruhu obhajuje "zákonnosť" takéhoto postupu. Preto sa Macuška rozhodol nakloniť si delegátov snemu a priazeň straníckeho vodcu nie kritikou svojho protikandidáta, ale škandalizáciou osoby, ktorá je už vlastne neškodná, ale dovolila si vysloviť malú časť pravdy (a to veľmi jemným spôsobom) o skutočnej tvári HZDS.
