hovorca premiéra a riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Jozef Krošlák bez udania dôvodu rezignoval zo svojej funkcie. Redaktorom denníka SME a Rádia Twist sa podarilo prelomiť bludný kruh chrlenia informácií žurnalistov bez adekvátneho ohlasu na najvyšších, alebo prinajmenej kompetentných miestach. Po ignorácii zverejnenia minulosti Jána Slotu s podmienečným rozsudkom ju hravo zatienila opovážlivosť HZDS dosadiť do parlamentu človeka, ktorý by inak za zrazenie ženy na priechode pre chodcov sedel momentálne namiesto v budove zástupcov občanov SR v leopoldovskej či inej väznici. Po označení SIS za organizátora únosu Michala Kováča do zahraničia tento čin predstihlo zavraždenie Róberta Remiáša, pričom opozícia ako pôvodcu vraždy menovala tú istú tajnú službu. Po návšteve Vladimíra Mečiara u Svätého otca Jána Pavla II. v sprievode vtedajšej vedúcej Kancelárie úradu vlády Anny Nagyovej opovážlivosť tohto nielen protokolárneho, ale až morálneho fau pax zatienila prítomnosť ďalšej Mečiarovi blízkej ženy, Blaženy Martinkovej, na oficiálnej schôdzke slovenského predsedu vlády s rakúskym kancelárom Viktorom Klimom. Žiaden z týchto novinárskych bonbónikov sa však u kompetentných nedočkal minimálnej odozvy. Okrem reakcií, ktorých cieľom bolo spochybniť spôsobilosť novinárov, dôveryhodnosť denníkov či rozhlasových a televíznych staníc a pôvod vydavateľských, sponzorských a majoritných peňazí v jednotlivých mediálnych subjektoch. Keď však urobil prešľap samotný predseda vlády a vyzval mafiánov, dílerov drog či neplatičov daní, aby svoje čierne peniaze investovali do diaľnic, pretože im štát vtedy iba poďakuje, sa oficiálne kruhy zrazu prebudili. Demagógia, ktorú médiám naservírovali minister financií Maxon a minister vnútra Krajči výrazmi o "nie nelegálnych, lež nečinne ležiacich peniazoch, nepracujúcich v prospech slovenskej ekonomiky" či "skúške novinárov", predbehla v smelosti podať verejnosti prosté výhovorky aj tie najodvážnejšie očakávania a zároveň na Slovensku vytvorila precedens. Posluhovači slovenského predsedu vlády boli totiž nútení spochybniť teraz jeho vlastné slová. Na základe dlhoročných skúseností by už mali len dúfať, že im Vladimír Mečiar svoju slabosť prepáči.