Ústrednou ambíciou Slovenskej demokratickej koalície je stať sa alternatívou voči súčasnému spôsobu vládnutia na Slovensku a po úspešných voľbách začleniť SR do integračných procesov ako plnohodnotného partnera so svojimi susedmi. Uplynulý týždeň však priniesol dve závažné posolstvá vládnej moci, na ktoré SDK nebola schopná adekvátne zareagovať - prvým bol brutálny útok V.M. a jeho médií na organizátorov štúrovského referenda, kde sa SDK a jej predstavitelia nestali mimoriadne viditeľnou alternatívou voči V.M. a jeho poskokom. Nemám teraz na mysli len "zlyhanie" SDK pri organizovaní podobných referend v iných mestách a obciach, ale aj absenciu masívneho zaangažovania sa pri podpore štúrovských občanov. Odvaha a výdrž primátora mesta a jeho podporovateľov si to jednoducho zaslúžili - a napokon - kedy a kde má dať SDK viac najavo, že jej ide o obranu malých a slabých pred nátlakom mocných?
Druhým nie celkom využitým momentom bola reakcia na slová V.M. o kúpe štátnych dlhopisov za čierne peniaze a o možnosti ich preprania v štátnej kase - hoci sa postupne viacero lídrov SDK vyjadrovalo k tejto kauze, kde najmä slovník I. Mikloša dal dostatočne najavo, kam V.M. so svojimi predstavami patrí, až krok člena právnej sekcie SDK J. Hrubalu sa stal primeranou reakciou na premiérov "prešľap". Podanie oznámenia okresnému prokurátorovi v Žiline o tom, že predseda vlády V.M. spáchal svojím vyhlásením trestný čin podnecovania na trestný čin alebo na porušovanie verejného poriadku, alebo k hromadnému neplneniu dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, je zrejme odpoveďou, akej by sa SDK nemusela zásadne vyhýbať - tým skôr, že od strán, ktoré majú vo vienku občianske porozumenie, sa takýchto činov občan-volič nedočká.
