V dvoch rôznych krajinách sa krátko po sebe odohral podobný scenár: sociálni demokrati sa rozhodli, že ich do volieb nepovedie ich predseda, ale niekto iný, pretože očakávajú, že im to zlepší vyhliadky na úspech vo voľbách. Tým sa však slovensko-nemecká analógia (lebo o týchto krajinách je reč) v podstate vyčerpáva.
Nemeckí sociálni demokrati (SPD) dali pred svojím predsedom Oskarom Lafontainom prednosť charizmatickému pragmatikovi Gerhardovi Schröderovi. Slovenskí sociálni demokrati (SDSS) zasa pred svojím straníckym šéfom Jaroslavom Volfom uprednostnili jeho podpredsedu Jozefa Krumpolca. SPD si verejne zadefinovala kritériá, podľa ktorých bude lídra vyberať, a samotnú nomináciu potom realizovala na veľkolepom zjazde pred zapnutými televíznymi kamerami. SDSS rozhodla na uzavretom rokovaní svojej ústrednej rady a bez toho, aby aspoň dodatočne verejne vysvetlila dôvody takéhoto, v slovenských pomeroch nie práve tradičného kroku. SPD ašpiruje na volebné víťazstvo a G. Schröderovi sa dávajú šance poraziť kresťanskodemokratického kancelára Helmuta Kohla. SDSS zrejme reagovala na pokles preferencií z troch na jedno percento. SPD si výberom volebného lídra otvorila cestu k moci. K čomu si otvorila cestu SDSS, nie je zatiaľ jasné. Bývalý odborársky predák J. Krumpolec si získal zásluhy úspešným zvládnutím funkcie podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum v máji 1997. Inak však zatiaľ nepresvedčil, že by dokázal to, čo sa dosiaľ nedarí J. Volfovi, teda dať SDSS postavenie, aké má sociálna demokracia v západných krajinách.
