né číslo, ale dokonca už veľmi dávno nespomenuli ani žiadne číslo väčšie ako päť. Napriek tomu by sa J. Ľuptákovi jeho želanie dostať sa do parlamentu s dvojciferným číslom mohlo splniť. Avšak len za predpokladu, že by to dvojciferné číslo mal na visačke, akú v NR SR musí nosiť každý návštevník pozvaný do tejto budovy niektorým z poslancov. Predseda ZRS síce tvrdí, že výskumné agentúry jeho združeniu odoberajú preferencie, ale to isté si o preferenciách svojich subjektov myslia aj predstavitelia KSÚ, KSS alebo HZDS. A aj strany, ktoré nespochybňujú objektívnosť výskumov verejnej mienky, sú aspoň vnútorne presvedčené, že ich skutočná podpora medzi voličmi je vyššia ako výskumami zistené preferencie. Subjektívne názory politikov ani utajované svojpomocné výskumy ZRS však nezmenia nič na tom, že viac ako 100 percent voličov nemôže byť ani na Slovensku.
Vývoj smerom k reálnejšiemu pohľadu na vlastný potenciál možno naopak tušiť v HZDS. Jeho exhovorca Vladimír Hagara nedávno vyhlasoval, že HZDS vyhrá voľby s 25-percentným náskokom pred druhým najúspešnejším subjektom, čo by sa (vzhľadom na preferencie HZDS) mohlo stať iba vtedy, keby všetky ostatné subjekty získali vo voľbách mínusové počty hlasov. Triezvejší bol v nedeľu znovuzvolený predseda HZDS Vladimír Mečiar, podľa ktorého je cieľom HZDS získať v parlamentných voľbách polovicu mandátov v NR SR. Nakoniec, Slovensku by to určite len prospelo: Ak si uvedomíme, aké problémy spôsobila tejto krajine skutočnosť, že HZDS malo v súčasnom parlamente 61 poslancov, bude úplne stačiť, ak ich v tom nasledujúcom bude len polovica, čiže 30 alebo 31 (podľa toho, či aritmetickú polovicu 30,5 poslanca zaokrúhlime smerom dole alebo hore). A hoci mal V. Mečiar pod pojmom "polovica mandátov" na mysli asi to, že HZDS získa (viac ako) 75 poslancov v 150-člennej NR SR, rádovo 20-percentné preferencie HZDS vo výskumoch verejnej mienky signalizujú skôr to, že sa počet poslancov HZDS oproti súčasnému stavu stenčí na polovicu, ako by sa mal rozšíriť na absolútnu väčšinu zo všetkých poslaneckých kresiel. Jednoducho - nie je číslo ako číslo, ani polovica ako polovica.