Nemalo by byť nič nezvyčajné na tom, keď profesionálne fungujúca televízia (súkromná, či verejnoprávna) prinesie z dôležitého podujatia významného politického subjektu nielen zhrňujúce spravodajstvo vo svojej hlavnej spravodajskej relácii, ale informuje o takejto akcii aj priebežne, napríklad formou priamych vstupov počas jej trvania. Podobných príkladov by sa našlo iste dosť v mnohých demokratických krajinách. Prípad priebežného informovania Slovenskej televízie o sneme HZDS však do tejto kategórie určite nepatrí. Už len preto nie, že STV nie je natoľko profesionálna, aby podobným spôsobom bežne informovala aj o akciách iných, napríklad opozičných politických strán. Z tohto hľadiska pripomína počínanie STV vo vzťahu k snemu HZDS skôr činnosť štátnej televízie v totalitnom režime, v ktorom má nárok na "priebežné spravodajstvo" zo svojho zjazdu tiež iba jedna politická sila. Avšak s tým rozdielom, že v klasickej totalite je to preto, lebo iné politické strany sú zakázané, kým na Slovensku preto, lebo iné politické strany STV prehliada.
Nikto nemôže spochybniť, že HZDS je významným politickým subjektom. A aj jeho predvolebný snem možno považovať za dôležité podujatie, hoci sa na ňom vlastne nič dôležité nestalo. Ak by STV zvykla vysielať priame vstupy aj zo snemov, kongresov a zjazdov iných strán a hnutí, nebol by dôvod poukazovať na jej spravodajstvo zo snemu HZDS. Keď je však v STV toto privilégium priznávané iba HZDS, je zjavné, že ide o ďalší z celého radu krokov spochybňujúcich verejnoprávny charakter tejto formálne verejnoprávnej inštitúcie. Vzhľadom na ostatnú spravodajskú produkciu STV to však nie je nič prekvapujúce.
