dum, ktorého konaniu Mečiarova vláda dva razy v krajine zabránila. Po prvý raz bol nútený V. Mečiar kapitulovať a skloniť sa pred vôľou občanov, ktorí s rovnakou trucovitosťou ako on si nenechali odňať práva zaručené ústavou i medzinárodnými dokumentmi. Vzali verejne vec verejnú do vlastných rúk a celému svetu oznámili, že V. Mečiar - postrach civilizovanej Európy - je poraziteľný.
Bezmála päťtisíc obyvateľov Štúrova sa účasťou na hlasovaní postavilo na odpor proti diktátorským chúťkam i mocenským manévrom firmy Mečiar a spol. Jasne ukázalo, kde je Mečiarova päta - v aktivite občanov, čo iba potvrdzuje poučku, že autokrati a diktátori sa obávajú iba hlasu ulice. Je nepochopiteľné, že opozícia, ktorá už niekoľko rokov neúspešne bojuje s Mečiarom o charakter režimu, nerozumie alebo nechce rozumieť posolstvu Štúrova. Argument, že nemôže iniciovať v mestských zastupiteľstvách, v ktorých má väčšinu, vyhlásenie miestneho referenda o priamej voľbe prezidenta nie je argumentom, ale výhovorkou. A neplnením jej volebných sľubov, v ktorých je občan na prvom mieste. Politické strany fungujú na straníckom princípe - na tom nie je nič čudné ani nenormálne. Vôbec by pritom nešlo o vydanie straníckeho príkazu - i keď ani na tom by nič mimoriadne nebolo - ale o rozhodnutie tých, ktorí sú rozhodovať poverení. Opozícia musí ponúkať vecné riešenia, a nie iba symbolické akty, odpovedal predseda KDH Čarnogurský na otázku SME, či bude opozícia iniciovať v zastupiteľstvách, v ktorých má väčšinu, miestne referendá o priamej voľbe prezidenta. Symbolickým aktom však možno skôr pomenovať prebiehajúcu petičnú akciu. Referendum nepochybne je vecným riešením - okrem porážky autokrata sa napríklad tým, že sa aktualizovali voličské zoznamy či zostavovali komisie, stalo generálkou pre nadchádzajúce voľby.
