Fascinácia mýtom, podľa ktorého obraz Slovenska v zahraničí je oveľa horší ako jeho domáca realita, je charakteristickou črtou politikov, prioritne zodpovedných za domácu realitu i jej zahraničný obraz. Priznanie si vlastnej zodpovednosti za zarážajúce domáce dianie a za neschopnosť presvedčiť nežičlivý svet o vlastnej pravde sa nachádza ďaleko za mentálnymi i morálnymi mantinelmi V. M. a jeho blízkych. Napokon, o ničom inom nevypovedali ani hlavné myšlienky listu deviatich biskupov, upozorňujúcich na nedostatky súčasnej politickej reality a nepriamo aj na ich pôvodcov. Reakcia vlády bola teda z hľadiska jej záujmov a jej podstaty prirodzená - "časť slovenských biskupov interpretuje politickú situáciu na Slovensku jednostranne a ďalej zvyšuje napätie a polarizáciu spoločnosti". Okrem fascinovania už spomínaným mýtom je vládna koalícia zasiahnutá aj sebaobdivovaním a produkovaním sľubov o dosiahnutí cieľov okolo rokov 2000, 2002, 2005, 2010 (pretože realita roku 1998 je oveľa znepokojujúcejšia) a nachádzaním vinníka všade inde, len nie vo vlastných radoch.
V pondelok a v utorok mali dvaja poprední členovia vlády (V. M. a Zdenka Kramplová) možnosť presviedčať zahraničie (Viedeň a Brusel) o svojich pravdách (nebudeme uvažovať, že by sa čo len priblížili k Popperovej myšlienke, že dnešný svet nie je o hlásaní právd, ale o korigovaní omylov). Ak ani jeden z nich neuspel, nejde o nič nové - pred slovenskou vnútornou politikou aj po ich poslednej misii stoja známe úlohy: usporiadať slobodné a spravodlivé prezidentské, parlamentné a komunálne voľby (pozri navrhované novely oboch volebných zákonov!), zaistiť rešpektovanie ústavy a práv opozície, zaručiť nezávislosť súdov (pozri posledné súdne spory!), posilniť nezávislosť oznamovacích prostriedkov (pozri posledné vysielanie zo snemu HZDS v STV!).
