Boli demonštráciou sily komunistickej strany a ukážkou "podpory pracujúceho ľudu politike vedúcej sily spoločnosti". Bola to síce podpora čisto formálna a nanútená, ale na druhej strane ťažko prehliadnuteľná a málokým otvorene odmietaná. Po páde starého režimu v roku 1989 neostalo po pompéznosti prvomájových osláv ani stopy. Záujem občanov dobrovoľne nadviazať na tradíciu prvomájových potemkinovských dedín komunistov bol neveľký, a tak sa osláv Sviatku práce v prvých ponovembrových rokoch chopili iba tie politické sily, ktorým neprekážala ich zjavná skompromitovanosť súvisiaca s privlastnením si 1. mája prednovembrovým totalitným režimom.
Dnes je 1. máj znovu sviatkom a jeho oslavy organizujú prakticky všetky ľavicové sily. A hoci sú oslavy oveľa skromnejšie ako pred rokom 1989, aj ony do istej miery vystihujú aktuálnu politickú situáciu. Najmä čo sa ich počtu týka. Sviatok práce oslavovali tento rok priaznivci demokratickej ľavice, komunizmu, sociálnej demokracie, parlamentných robotníkov, odborov, občianskeho porozumenia i predsedu vlády. Až na výnimky samostatne, na inom mieste alebo aspoň v inom čase. Roztrieštenosť slovenskej ľavice, ktorej odrazom je množstvo navzájom si konkurujúcich prvomájových osláv, je ďalšou z anomálií súčasnej slovenskej politiky. Slovenská politická scéna je ostro polarizovaná na dva proti sebe stojace politické tábory, čo nie je samo osebe nič výnimočné. Nenormálne je to, že polarizácia prechádza naprieč celou spoločnosťou a konflikt má nielen politický, ale aj civilizačný charakter. S tým potom súvisí, že v rámci jednotlivých táborov dochádza k spájaniu aj takých politických síl, ktoré by si v normálnej situácii mali navzájom konkurovať. Príkladom nech je vládna koalícia krajnej ľavice, širokospektrálneho stredu a krajnej pravice, ale aj opozičné zoskupenie tvorené kresťanskými demokratmi, konzervatívcami, liberálmi, sociálnymi demokratmi a zelenými. Prvý máj pripomenul, že okrem spájania toho, čo by malo byť oddelené, je dnešné Slovensko postihnuté aj rozdelením toho, čo by malo mať k sebe blízko.
