Pokrytecký spôsob oslavovania MDŽ v minulom režime spôsobil mnohým z nás ťažkú alergiu na obligátny marcový termín. V ten čas sa muži unúvali oslavovať nás, aby sa potom vedno s mnohými zo žien do nemoty opili a čelili doma výčitkám svojich sklamaných polovičiek, ktorým namiesto kvetov uštedrili za neskoré návraty z pracovísk zaucho. Po rokoch sme sa potichu vrátili k májovému sviatku matiek, ktorý, našťastie, nenadobudol obludné rozmery pokryteckej celoštátnej fiesty. Májové "ave mama" sa odohráva v intimite rodín a úprimne znie od dcér a synov. Tisícky slovenských mamičiek si tichučký hold od svojich detí v tomto čase zasluhujú oveľa viac ako všetky tie zaslúžilé funkcionárky zväzov žien, vzorné pracovníčky a iné súdružky v minulosti. Dnešná mater v krajine pod Tatrami nie je hrdinkou socialistickej práce - ale prežitia svojej famílie. Je to mama, ktorá musí vygazdovať s peniazmi v čase, keď ceny vôkol nás stúpajú ako lanovka na Lomničák, je to mama, ktorá si musí poradiť, aj keď jej zamestnávateľ mesiace nevyplatí mzdu. Je to mama, ktorá musí s tichým zúfalstvom prejsť na jedálny lístok, na ktorom kraľuje chlieb a čaj, zemiaky a margarín, je to ona, ktorá do záložne odniesla už i snubný prsteň, aby bolo na nájomné, mama si štopká posledné nerozpadnuté pančuchy, lebo namiesto nových kúpi radšej drobizgu kúsok čokolády. Mama nespí v obave, či lekár, pretože zamestnávateľ neodvádza peniaze zdravotnej poisťovni, ošetrí jej dieťa, mama, tá z textilky v Spišskej Novej Vsi, čo už dávno nechodí ulicou, kde sú obchody, aby drobec nevolal, vidiac dobroty vo výklade - mama, papať. Mama, ako pani Emília z Nižnej Slanej, hladuje, lebo doma má handicapovaného syna a mesiace čaká márne na výplatu. A možno je to mama, ktorá si odpľuje, keď počuje predsedníčku najpočetnejšej ženskej organizácie u nás, ako na sneme HZDS ubezpečuje, že ženy sú mu pred voľbami odhodlané pomáhať k vavrínom víťazstva. Ave mamy s prázdnymi vreckami - vám patrí vinš, aby prišli lepšie časy.