Tá krajina a ten premiér *komentár týždňa

Slovensko sa čoraz viac stáva krajinou dvoch krajín - má svojich koaličných aj opozičných politikov a voličov, má svojich koaličných aj opozičných zelených, sociálnych demokratov, podnikateľov, zástupcov maďarskej menšiny, novinárov, televízie, rádiá, missky, a od dneška má aj dva okrúhle stoly. Tie sú však na rozdiel od ostatných príkladov oba koaličné - hoci je stolov prinajmenej o jeden viac, ako sa v normálnej a kultúrnej krajine na prahu krízy dá očakávať, výsledky budú zrejme také, ako bývajú na Slovensku v takýchto prípadoch, t.j. nijaké. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa obe strany mohli záväzne dohodnúť na osobe prezidenta SR, ktorá by vyhovovala súčasne koaličným aj opozičným politikom - na to sú ich predstavy o úlohe a kompetenciách prezidenta v SR veľmi odlišné. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa opoziční aj koaliční politici dokázali dohodnúť na zásadách volebného zákona - na to sa ich zámery, spojené s touto novelou, priveľmi rozchádzajú, pretože oba tábory chcú to isté, t.j. vyhrať vo voľbách. Korektný volebný zákon je proti záujmom koalície, nekorektný volebný zákon ohrozuje výsledky opozície (a budúcnosti demokracie a integrácie Slovenska zároveň). Minimálnou dohodou, ktorá je v súčasnosti maximom pre účastníkov okrúhlych stolov, by mohla byť dohoda o prijatí ústavného zákona, ktorým sa prenášajú kompetencie odvolávať a vymenovať vládu na predsedu NR SR. Takáto dohoda však limituje možné povolebné šachy V. M., takže jej šance sú ako pravda v Aktoch X - vo hviezdach.