Už pred začatím schôdze možno konštatovať, že parlament na návrh vlády opäť poruší zákon o rokovacom poriadku. Vláda žiada skrátené legislatívne konanie napríklad aj u novely zákona o obecnom zriadení, v ktorom sa vôbec netají tým, že ide o pomstu samosprávnym orgánom za štúrovské referendum. Skrátené legislatívne konanie zákon umožňuje iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Poslanci by mali prerokovať aj dva návrhy o zmene ústavy. Prvým je zníženie počtu poslancov, súhlas ktorých je potrebný na zvolenie prezidenta v opakovanej voľbe z 90 na 76 poslancov. Druhým je prevedenie kompetencie hlavy štátu odvolávať a vymenovať členov vlády v čase neobsadenia tohto postu na predsedu parlamentu. Obidva návrhy zrejme získajú 90 hlasov poslancov a prejdú do druhého čítania. I keď obidva sú zlé - už len z toho dôvodu, že účelovo menia základný zákon štátu.
Dôvody, pre ktoré sa časť opozície pridá k vládnej koalícii, sú pre ňu prosté a najmenej tri: 1. Opozícia, ktorá tri a pol roka odmieta hanebné skutky vládnej koalície, nepovažuje krátko pred voľbami spojenectvo s ňou za negatívny signál pre svojich potenciálnych voličov. 2. Schválenie návrhu v prvom čítaní neznamená definitívny súhlas opozície, v druhom čítaní ho môže odmietnuť. 3. Opozícia nechce "rozhnevať" vládnu koalíciu pred schválením návrhu novely zákona o voľbách.
