Klasikom z hľadiska využívania inej pracovnej metódy sa stáva predseda zahraničného výboru NR SR D. Slobodník - namiesto lží však používa verejný sľub, ktorý nezvykne dodržať. D. Slobodník nedodržal sľub F. Mikloškovi, verejne vyslovený počas rokovania NR SR vo februári 1993 - vtedy sľúbil, že ak "ktokoľvek nájde v Kultúrnom živote jeden článok, ktorý by sa pozitívne postavil k tým tendenciám, ktoré KŽ nereprezentoval", bol D. Slobodník ochotný nájsť dotáciu pre KŽ. Taký článok som našiel v KŽ č. 44/1992 a paradoxne sa týkal činnosti samého D. Slobodníka pri výmene zámky v Trnavskej univerzite. D. Slobodník sľub nedodržal, dotáciu nedal a KŽ zanikol.
Počas druhého kola prezidentských volieb D. Slobodník sľúbil predsedovi KDH J. Čarnogurskému, že ak nájde taký článok, v ktorom by on oslavoval M. Jakeša (niekdajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ), "dám vám milión korún, ktorý nemám". Taký článok D. Slobodníka existuje, bol publikovaný v Novom slove 3. marca 1988: "Literatúra, ako to pripomenul Miloš Jakeš na vlaňajšom spisovateľskom zjazde na Dobříši, musí byť pomocníkom pri presadzovaní politiky komunistickej strany. Tým pozitívne nadväzuje na živé ideály Februára." D. Slobodník však predsedovi KDH milión nedal. Zrejme ho skutočne nemal.
V nedeľnej televíznej relácii Kroky D. Slobodník sa opäť vrátil k svojej osvedčenej metóde, t. j. verejne niečo sľúbiť a potom nesplniť. Na adresu J. Gembického a denníka SME vyhlásil: "Napríklad v SME čítali ste jeden jediný článok za rok, nože si spomeňme všetci diváci so mnou, či ste našli jeden článok, ako je rok dlhý, od 1. januára 1993, dokonca idem ďalej, ktorý by pozitívne informoval o niečom, čo táto vláda urobila? Ak nájdete, dostanete mimoriadnu novinársku cenu." Také články existujú a sú prinajmenej tri (nebudem kaziť imidž novín, hoci by sa našlo aj viac): prvý sa týkal Programového vyhlásenia vlády SR (SME 21. 1. 1995), druhý podpísania maďarsko-slovenskej zmluvy (SME 21. 3. 1995) a tretí oficiálnej žiadosti SR o vstup do Európskej únie (za všetky uverejňujem citát z tretieho článku 29. 6. 1995): "Predovšetkým treba povedať, že po tom, ako predseda vlády na svojich prvých zahraničných cestách v januári 1995 navštívil NATO a Budapešť, keď avizoval záujem SR začleniť sa do západoeurópskych politických a bezpečnostných zoskupení a usporiadať vzťahy s maďarským susedom, po tom, ako v Paríži podpísal slovensko-maďarskú zmluvu, máme tretiu možnosť pozitívne sa vyjadriť na margo aktivít vlády Vladimíra Mečiara a radi túto možnosť využívame. Po všetkých bývalých a súčasných názorových alternatívach o akejsi tretej ceste či moste medzi Východom a Západom je žiadosť SR o členstvo v EÚ zásadným a pozitívnym geopolitickým krokom súčasnej vládnej garnitúry."
