V NR SR sa ani počas uplynulých dvoch dní nestalo takmer nič nečakané - všetky konštruktívne či pre koalíciu nepríjemné aktivity opozície boli vládnou väčšinou hlasov odmietnuté. Do druhého čítania prešiel návrh ústavného zákona z dielne poslancov SNS (zjednodušene kopírujúci návrh poslanca SDĽ Ľ. Fogaša), ktorým by sa malo dať predísť ústavnej kríze po parlamentných voľbách, ak nebude dovtedy zvolená hlava štátu. Novela ústavy je kratučká: "Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 písm. f) a g) prechádzajú v tomto čase na predsedu NR SR." T. j., ak nebude ani po parlamentných voľbách v čele štátu zvolený prezident, právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu vlády a ostatných členov vlády, ako aj právomoc vymenúvať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov prejde na predsedu NR SR. Nedokonalosť ústavy a neschopnosť poslancov NR SR buď zvoliť prezidenta v NR SR, alebo prijať ústavný zákon, ktorým by prezidenta volili občania priamo, čo hrozilo vyvolaním ústavnej krízy po voľbách, môže byť - v prípade ďalšieho pozitívneho postupu - vyriešená. Chce to len maličkosť - že návrh SNS bude dostatočnou väčšinou podporený aj v treťom kole. Alebo, ak sa tak nestane, bude V. M. chcieť v predvolebnom období budovať svoj imidž politika, riešiaceho problémy (ktoré by však bez jeho aktívneho pričinenia nikdy nevznikli) a svoj sľub spoza okrúhleho stola skutočne aj dodrží. Nie je vylúčené, že pozícia politika, ktorý rieši štátotvorné problémy a odráža všetky "nespravodlivé a zákerné" útoky opozície (lebo o prípadných nedostatkoch v štáte V. M. "vie a aj koná"), je novou volebnou rolou V. M. Na jednej strane si ponechal voľné pole v NR SR, na ktorom môže rozpútať hry v súvislosti s druhou alternatívou vládneho návrhu ústavného zákona (o presune prezidentských kompetencií a voľbe predsedu vlády v parlamente), čo by znamenalo začiatok zmeny parlamentného systému na kancelársky, čomu nie je opozícia naklonená. Na strane druhej si môže "právom" prisvojovať výsledky okrúhleho stola - bol to jeho okrúhly stôl, bude to jeho vláda, ktorá predloží a presadí novelu ústavy. (Seba)bičovanie opozície je v prípade sporu o interpretáciu a prisvojenie si výsledkov tohto aktu - tobôž, ak sa tak udialo pod jej tlakom - nepochopiteľné. Opozičná podpora spôsobu, ktorým sa bude dať predísť ústavnej kríze a nepredvídateľnému povolebnému vývoju, je totiž predovšetkým prejavom zodpovednosti za štát a jeho občanov.