V Štúrove zorganizovali referendum po tom, ako štátna moc zmarila uplatnenie priamej demokracie a porušila práva občanov zaručené v ústave. Mesto vytvorilo podmienky pre svojich obyvateľov, aby mohli slobodne vyjadriť názor - aj neúčasťou na hlasovaní - aj napriek tlaku štátnych orgánov. Štúrovské referendum bolo záležitosťou občanov, nie politikov. Spolitizovala ho vláda predložením novely zákona o obecnom zriadení.
Občan Peter Miľo odmietol zložiť vojenskú prísahu. Zostal tak naďalej brancom, a nie je vojakom. "Odmietam slúžiť štátu, ktorý zavlieka do cudziny, ktorý zavraždil Remiáša, ktorý marí referendá," povedal Miľo a dodal, že za krajinu je však ochotný položiť aj život. Jeho dôvody nie sú dôvodmi politickými, ale občianskymi. Spolitizovalo ich ministerstvo obrany vyhlásením, že ide o demonštratívne propagovanie osobných politických postupov vojaka, ktoré je nebezpečným príkladom snahy politizácie armády a jej zneužívania na stranícko-politické ciele.
Už dva mesiace protestujú v obciach Bátorove Kosihy a Búč rodičia, pedagógovia, ale i ostatní obyvatelia v ranných hodinách proti odvolaniu riaditeľov základných škôl. O ich odchode bezohľadne rozhodli štátni úradníci. Občania však vytrvalo žiadajú návrat oboch riaditeľov a nie sú prístupní k akémukoľvek náhradnému riešeniu - chcú krivdu napraviť, a nie sa s ňou zmieriť. Nie je to politický, ale občiansky postoj. Spolitizovala ho nacionalistická vládna strana, ktorá sa snaží zlikvidovať školy s vyučovacím jazykom iným ako slovenským. I keď ich vyučovací jazyk je zhodný s materinským jazykom žiakov.
