Ak vysvetľovať neobhájiteľné, tak radšej mlčať

litu lektorov diplomatickej školy v Rusku, na ktorej dva roky prvý podpredseda strany študoval. Prezentačný deň tak odštartoval líniu demagógie a alibizmu SOP, ktorá mala zastupovať priamosť jednoznačných odpovedí na jasné, lež nepríjemné otázky. Pritom otázky, smerujúce k ich minulosti, nie sú signálom extrémistických chúťok siedmej veľmoci, ale detektorom povolebných krokov bývalých komunistov a priaznivcov či až členov HZDS. Napriek, alebo skôr pre uvedený alibizmus predstaviteľov strany preto musela odpoveď P. Hamžíka na otázku piatkového Magazínu Smer dnes (príloha denníka Sme), prečo sám vstúpil do HZDS, zákonite vyvolať úžas. Podľa neho sa nechcel dostať do pozície svojho predchodcu, ktorý nemal dostatočný prístup k potrebným informáciám, "ktoré mohli mať len členovia HZDS". "Potreboval som dosť informácií z parlamentu, z politických štruktúr hnutia, aby som mal vôbec možnosť niečo ovplyvniť. Preto som to urobil," šokujúco zdôraznil svoju verziu tento uznávaný kariérny diplomat. Šokujúco pri vedomí skutočnosti, že o krokoch vlády V. Mečiara je lepšie než poslanec HZDS informovaný každý jeden komentátor či investigatívny novinár. Šokujúco pri vedomí faktu, že poslanci HZDS napríklad počas známej parlamentnej noci z 3. na 4. novembra 1994 dostávali pokyn na stisnutie konkrétneho tlačidla pri jednotlivých hlasovaniach tesne pred prerokovávaním konkrétneho bodu programu, čo v menších či rozsiahlejších obmenách de facto funguje aj dnes. A šokujúco pri vedomí, o ktorom P. Hamžík hovorí v tom istom rozhovore a podľa ktorého, keď vstupoval do vlády a HZDS, vedel, že od premiéra "žiadne záruky, aj keby mi boli poskytnuté, neplatia".