Výsledok rokovania politických strán za okrúhlym stolom dopadol tak, ako väčšina jeho účastníkov nechcela. Premiér Mečiar udržal pri rokovacom stole okrem svojich verných iba SDĽ a opozícia združená v SDK sa počas dvoch kôl okrúhlych stolov nedotkla ani jedného bodu svojej základnej agendy. Napriek predvídateľnému fiasku okrúhlych rozhovorov si výhodnejšiu pozíciu pred ďalším politickým zápolením vybojoval Vladimír Mečiar.
Predseda HZDS môže minimálne do piateho kola prezidentských volieb naťahovať rokovania o vhodnom kandidátovi na hlavu štátu, pričom ako lákadlo pre opozičnú SDĽ si zvolil spisovateľa Ladislava Ťažkého. Mečiar má z čoho ustupovať: Môže prijať argument, že po dvoch ministroch v dvoch jeho vládach (Tóth, Rezeš) by VSŽ Košice nemuseli mať aj prezidenta v osobe Jána Smereka. Nemusí protirečiť ani tvrdeniu, že pán rektor Otto Tomeček je až príliš ústretový voči jeho nárokom na stretanie sa so študentmi na pôde Univerzity Mateja Bela. Prečo by sa však mal zriekať Ladislava Ťažkého, ktorý kade chodí, tam sa rovnako, ako lídri SNS, vyznáva zo sentimentálneho vzťahu k národu a svojím duchovným pôvodom nemôže byť vzdialený predstaviteľom SDĽ? Paralelne s touto prezidentskou handrkovačkou bude Mečiar hrať poslancom na nervy vládnym návrhom ústavného zákona o prechode prezidentských kompetencií na predsedu parlamentu, do ktorého zakomponuje voľbu predsedu vlády parlamentom. Už dnes je zrejmé, že takúto tichú cestu ku kancelárskemu režimu Mečiarovi 90 poslancov nepožehná. Rovnako je však veľmi pravdepodobné, že zo 120 poslancov, ktorí hlasovali v prvom čítaní za zákon riešiaci rovnaký problém z dielne SNS, minimálne 61 zmení svoj názor a prikloní sa k vládnemu produktu. Slovensko bude presne tam, kde je dnes. Nebude mať prezidenta, ani ústavný zákon o prechode jeho kompetencií na predsedu NR SR.
